Čo mi vadí na sociálnych sieťach?

20. ledna 2017 v 15:09 | MARY |  Články na mnou vybrané témy
Myslím, že k tomuto článku ani netreba nejaký siahodlhý úvod. Každý z nás má iste so sociálnymi sieťami vlastné skúsenosti, či už pozitívne alebo negatívne a ja sa vám pokúsim v tomto článku priblížiť svoj pohľad na vec a podeliť sa s vami o moje názory na jednotlivé sociálne siete J

FACEBOOK

Úprimne, aj ja patrím medzi ľudí, ktorí si už nevedia predstaviť deň bez toho, aby sa na facebooku niekoľkokrát neukázali. Ak aj náhodou nastane situácia, že sa tam do večera nemôžem objaviť, cítim sa dosť zvláštne, keďže mám pocit, že prichádzam o niečo veľmi dôležité a že mi niečo uniká. Práve toto je prvá skutočnosť, ktorá mi na tejto sociálnej sieti vadí, aj keď si za ňu môžem v podstate sama. Ľudia na nej proste trávia príliš veľa času. V tesnom závese za ňou sa vynára ďalší problém. POZVÁNKY DO HIER. Najväčšie facebookové zlo. A stále dookola od tých istých ľudí, ktorí akoby nevedeli pochopiť, že o tie hry proste nemáte záujem a nechcete od nich nič iné, len pokoj. Určite všetci používatelia facebooku poznajú stránky s priznaniami. Sama som ich niekoľko olajkovala a aj keď je pravda, že sa na niektorých príspevkoch dá celkom fajn zabaviť, väčšinu času premýšľam nad tým, že si ich zablokujem a miestami sa dokonca chytám za hlavu kvôli debilite niektorých ľudí. Som si vedomá toho, že 90% príspevkov netreba brať vážne ale proste... niektoré výmysly, ktoré tam nájdete, nemôžu byť výplodom zdravej hlavy. To mi istotne potvrdíte. Kapitolou samou o sebe sú používatelia facebooku, ktorí vás vôbec osobne nepoznajú ale pošlú vám žiadosť do priateľov len preto, že sa im zapáčila vaša fotka. Prípadne používatelia, s ktorými máte mnoho spoločných priateľov, poznáte ich z videnia ale nikdy ste s nimi nekomunikovali. Ja sama sa cítim veľmi hlúpo, keď mi pošlú žiadosť niektorí ľudia zo školy, s ktorými som sa párkrát stretla na chodbe alebo na ktorých sa sem-tam usmejem. Navyše mi je hlúpe ich žiadosť odignorovať a tak ich väčšinou zvyknem potvrdiť. Potom ale nasleduje to niekoľkomesačné trápne ticho, kedy sa ani jedna strana nevie ozvať tej druhej a tak to v konečnom dôsledku tak či tak skončí vymazaním týchto užívateľov z priateľov pri mojom pravidelnom polročnom triedení :D Ľudí, ktorých ale osobne nepoznám zo zásady nepotvrdzujem, na toto si dávam fakt pozor. A ak sa náhodou stane, že si od takého človeka nájdem žiadosť a je mi veľmi povedomé jeho meno, skôr, ako si ho potvrdím mu napíšem a spýtam sa, odkiaľ ma pozná. Ak sa ani po jeho vysvetlení nechytám a netuším o koho ide, žiadosť proste nepotvrdím.

INSTAGRAM

Čo sa týka instagramu... Tam som úplný začiatočník. Účet mám založený asi rok a doteraz som naň nepridala ani jednu jedinú fotku. A úprimne to ani neplánujem. Mám ho viac menej len preto, aby som mohla sledovať svoje obľúbené celebrity a mala tak trošku viac prehľad o tom, čo sa deje v ich životoch :D Za ten rok som si stihla vytvoriť zvyk, ktorý som zatiaľ ani raz neporušila. Instagram si prezerám vždy ráno po zobudení a potom až večer v posteli pred spaním, žiadne medzitým neexistuje :D Nie je veľa vecí, ktoré by mi na instagrame nejako extrémne prekážali, jediné, čo ma tam vždy vytáča je nespočetné množstvo "heštegov" pod fotkami, hlavne ak sa jedná o nejakú "cute couple" fotku s popisom: "Už týždeň spolu milášiQ, milujem ťa mocinkyyy♥" a pod tým samozrejme milión hashtagov ako napríklad #couple #cute #lovehim #loveher #he #she #together #trip #forever #and #always. Samozrejme, tieto fotky s trápnymi popismi som mohla zahrnúť aj do odstavca o facebooku ale na množstvo otravných statusov, ktoré tam nachádzam som si už akosi zvykla a ak ma niekoho príspevky fakt nenormálne otravujú, riešením je blok J Instastories sú pomerne novinka na instagrame a aj keď myšlienka toho celého nie je zlá, sú ľudia, ktorým by som to najradšej zakázala. Hlavne tí, ktorí ich využívajú len za účelom reklamy, prípadne tam postnú fotku, na ktorej okrem kúska prikrývky nie je nič poriadne vidno s popisom: Dobré ránko. Akože haló. Ja chápem, že väčšina fotiek na instagrame nemá nejakú hlbokú pointu (viď. Všetky tie fotky jedla, ktoré vás ale môžu aspoň trochu inšpirovať) ale čo je moc, to je moc.


ASK

Ask je moja láska, kedysi som na ňom trávila strašne veľa času, tešila som sa z každej novej otázky a odpovedala som asi každý deň. To bolo ale vtedy, keď chodili normálne, originálne otázky, ktoré momentálne nahradili buď reklamy na stránky o hercoch, herečkách, seriáloch, prípadne kozmetike alebo hĺbavé otázky o duši, nad ktorými treba hodiny premýšľať a ktoré by sa skôr hodili do nejakého psychologického filmu, ako napríklad "Kde vedie tento tunel v tme? Má vôbec koniec?" Nič v zlom, sto ľudí, sto chutí ale ja po náročnom dni fakt nemám chuť na otázky podobného typu. Aby som nebola tak veľmi krutá, je pravda, že sa medzi 100 psychologickými otázkami, ktoré dostanem, nájdu asi 2 výnimky, ktoré ma naozaj zaujmú a nad ktorými ma baví sa zamýšľať. Ale to sa fakt stane len málokedy. Čo sa ale musí uznať je, že sú to aspoň originálne otázky. Práve nedostatok originality je ďalšia vec, ktorá ma asku štve. Keď vám každý deň príde otázka na rovnakú tému alebo dokonca úplne identická otázka, fakt to človeka po čase prestane baviť. Nikto predsa nechce písať stokrát o tom istom. Plus mnohých užívateľov asku som prestala sledovať kvôli tomu, že odpovedali jednoslovne, bolo úplne očividné, že ich odpovedanie na otázky nebaví a úprimne potom nechápem, prečo to robia. To je jeden z dôvodov, prečo som teraz dlhý čas na otázky neodpovedala. Keď nemám chuť, proste to nerobím a radšej počkám, kým mi napadne nejaká dobrá a trefná odpoveď. Žobranie o lajky snáď ani nemusím spomínať, s tým je problém asi na každej sociálnej sieti a otázky typu: "Hejtuj @XXX je to namyslená bifloška nech skape do rána...." To asi tiež nepotrebuje žiadny ďalší komentár J

Sociálne siete sú fajn, určite nepatrím medzi ľudí, ktorí ich odsudzujú, skôr naopak. Pravda ale je, že všetko má mať svoje hranice a ľudia by nemali zabúdať na to, že osobný kontakt je aj tak najviac a nič ho nedokáže nahradiť. Ako prostriedok na zabitie voľného času je to fajn. Ako náhrada života určite nie. Nezabudnite mi v komentároch napísať, čo si o sociálnych sieťach myslíte vy, čo vám na nich vadí alebo naopak, prípadne sa podeľte o nejaké vaše príbehy z jednotlivých sociálnych sietí, budem sa tešiť J Už čoskoro plánujem napísať článok o online zoznamkách, na ktorý momentálne zbieram materiály a môžete sa tešiť aj na niekoľko fakt podarených screenov :D
.
 

Môj rok 2016

1. ledna 2017 v 12:30 | MARY |  Denník
Po sto rokoch som sa zase dokopala k ďalšiemu článku. Možno mi nebudete veriť ale písanie článkov mi fakt chýba, len mám akosi pocit, že to už nedokážem. Každú vetu prepisujem asi tridsaťkrát a celkovo si myslím, že to už nie je to, čo to bývalo. Možno sa do toho musím zase dostať. Plus mám v rozpísaných asi 10 rozhovorov, ktoré mám už upravené ale som príliš lenivá pridať do nich obrázky, aby boli už na 100% hotové :D Takže majte so mnou strpenie, oni a tu určite objavia, len neviem presne kedy :D Každopádne. Rok 2016 sa už pomaly končí (chvalabohu) a ja som si na jeho začiatku začala poctivo zapisovať každý zaujímavý moment, ktorý sa v mojom živote objavil, aby som na jeho konci mohla napísať tento článok, v ktorom ho budem môcť celý zhrnúť a aspoň stručne vám priblížiť, čo sa v ňom odohralo a čím som si vlastne prešla. Pochybujem, že sa nájde niekto, kto by si to celé prečítal, možno mnohým veciam v ňom ani nebudete rozumieť (bude to asi najosobnejší článok, aký som počas svojho blogového pôsobenia napísala :D) ale je to v podstate článok pre mňa, aby som si ujasnila niektoré veci a tak trochu zaspomínala na pekné ale aj ťažšie chvíle tohto roka. Poďme na to.

JANUÁR
Nový rok som oslavovala v Ružomberku a bol to môj prvý Silvester, ktorý som strávila s chalanom a zažila som aj prvú novoročnú pusu :D Bol to pre mňa neobyčajný moment, všade naokolo búchali ohňostroje a atmosféra bola dokonalá. Púšťali sme spolu rakety a fakt sme sa na tom bavili. V januári som zároveň po dlhom čase zavítala aj do kina s H. na českú komédiu Padesátka (len aby ste sa dostali do obrazu, H. bol asi najväčšia láska môjho života, skončili sme spolu v auguste 2015 kvôli tomu, že odišiel robiť do zahraničia a neustáli sme diaľku. Od jeho návratu sme sa však začali zase stretávať a aj keď som sa v tom čase už stretávala s niekým iným, nedokázala som ho vyhnať z hlavy a napriek tomu, že sme spolu už definitívne skončili- o tom trošku neskôr- navždy bude mať špeciálne miesto v mojom srdci). Zistila som, že ma má stále rád ale celé to bolo strašne komplikované. Zároveň bol január mesiacom, kedy som spoznala veľa nových ľudí. Janči, Švédis (ktorý dosť rapídne ovplyvnil môj život a s ktorým som bola od januára v kontakte až do mája), Filipa a Peťa. Bolo to celkom šialené obdobie, veľa som partyovala, keďže som mala veľké stresy v škole a potrebovala som častokrát zresetovať hlavu. Plus som si dala ako 90% ľudí predsavzatie o aktívnom životnom štýle, ktoré mi prekvapujúco vydržalo až do septembra a podarilo sa mi dosť rapídne schudnúť aj keď už som stihla takmer všetko nabrať naspäť. Hell Yeah. Aspoň mám motiváciu do roku 2017 :D Keď som to zvládla raz, dokážem to opäť.

FEBRUÁR
Február som zahájila oslavou narodenín v Ministry s kamarátkami, kde som sa zoznámila s R., ktorý ma na Valentína prekvapil a v asi najväčšej búrke za mnou cestoval až zo Žiliny len preto, aby mi mohol dať ružičku. Heh. Napriek tomu, že som si s H. vysvetlila určité veci a povedal mi, že to na vzťah hneď nevidí, mala som v tomto čase celkom pekné a pozitívne obdobie, čo je u mňa celkom nezvyčajné, keďže som 90% času depresívne klbko nervov. Zároveň som si kúpila svoje prvé bežecké tenisky, začala som behávať (očividne to bol pre telo veľký šok, keďže mi za pár dní odišlo ľavé koleno a ja som musela asi dva týždňe maródiť doma lebo som s ním nemohla ani pohnúť). Kvôli tomu som mala celkom dosť voľného času, vrátila som sa ku blogovaniu a po uzdravení ma bráško pozval do kina na film Brooklyn, na ktorý som plánovala napísať aj recenziu ale bohužiaľ nevydalo, lebo som lenivé hovädo. Ehm.


MAREC
Ďalší prelomový mesiac. Začalo sa to celkom nevinne, kamarátka ma zobrala vonku aby ma zoznámila s novým objektom jej záujmu. Chalan mal so sebou aj partičku kamarátov, ktorí nás 90% času ignorovali, avšak s jedným z nich som si celkom fajn rozumela a celý večer sme sa rozprávali o nepodstatných blbostiach. V článku ho budem označovať písmenkom L. Pred mojim odchodom sme si vymenili čísla a úprimne som neočakávala, že by sa mi naozaj ozval. Lenže on to urobil a začali sme sa celkom pravidelne stretávať. Nočné prechádzky, sledovanie filmov u neho doma... Proste sme spolu trávili dosť času a aj keď spočiatku o nič nešlo, rozumeli sme si stále viac a viac. A práve teraz, keď som pomaly začínala zabúdať na H. (ja viem, ja viem, klamem samú seba, nedokázala by som zabudnúť. Tak povedzne, že ma myšlienky na neho a spomienky neotravovali tak často, ako doteraz), opäť sa mi ozval a pozval ma na výlet na miesto, kde sme mali naše oficiálne prvé rande. Asi si viete predstaviť, čo nasledovalo. Zmätok v hlave a srdci a chaos najvyššieho stupňa. Bonusom na záver mesiaca bolo, že som sa naučila zapletať boxer braids (absolútne netuším, prečo som túto vec považovala za takú dôležitú, že som si ju zapísala do poznámok k tomuto mesiacu... ale tak, asi mi to urobilo fakt radosť no).

APRÍL
Pokračovala som so stretkami s L. a jeho kamarátmi, poznala som už veľkú časť jeho partie, väčšina z nich mi sadla a celkom sme so rozumeli. A keďže kamarátkin priateľ je kamarát s L., zorganizoval sa hromadný výletík na jeden kopec, kde sme si všetci dosť vypili a padla prvá pusa s L. Od toho momentu sme boli tak nejak oficiálne spolu. Pár dní na to sme oslavovali kamoškine narodky v Luxore, čo bola zase luxusná ožieračka, kedy niektorí zúšastnení tancovali po stoloch, prípadne ležali na sedačkách a zaberali tak miesto ostatným návštevníkom, pričom nás musela čašníčka nadránom vyhnať, keďže potrebovala zavrieť podnik. V tomto mesiaci som zároveň prvý a poslednýkrát navštívila solárko, jedla sushi, dala si challenge týždeň bez facebooku (ktorý sa mi podarilo splniť!) a keďže som bola zadaná, vyzeralo to, že sa celá moja telenovela utíši a nasleduje krásne, pokojné obdobie. O-M-Y-L. M., ktorý sa na mňa minulý rok vykašľal zo dňa na deň bez akéhokoľvek vysvetlenia a kvôli ktorému som prebdela niekoľko nocí a revala ako pavián mi napísal list. LIST. Našla som si ho v schránke a úprimne som sa z neho niekoľko hodín spamätávala. Opäť sa mi potvrdilo, že človek sa vždy dočká vysvetlenia. Vždy. Možno to nepríde hneď. Možno to príde práve v čase, keď to najmenej očakávate. Každopádne, stretli sme sa, aby sme sa o tom celom porozprávali a napriek tomu, že som mu odpustila, nedokázala by som s ním zase byť. Plus, bola som v tom čase šťastná a nechcela som nič meniť. Iróniou ale je, že koncom mesiaca sme sa prvýkrát pohádali s L. a vyzeralo to celkom nahovno. Práve v takýchto chvíľach sa ale poznajú pravé kamarátky. S kamkou som teda vybehla na dlhú prechádzku, dobre sme sa porozprávali, povedala mi na viaceré veci svoj názor a domov sme sa vracali až niekedy neskoro večer. Plus si pamätám, že to bolo obdobie, kedy bolo straašne veľa chrústov a 90% času sme teda na ceste domov škriekali a kričali kvôli tomu, že nám večne narážali do tváre a my sme si museli nasadiť kapucne a prešprintovať domov.


MÁJ
Začiatkom mája už bolo pomerne pekné počasie. s L sme dali veci do poriadku, respektíve sme sa obaja tvárili, že je všetko okej ale myslím, že sme obaja tušili, že sa niečo pokašľalo. Opäť sa stretla celá parta u neho na záhrade, popíjali sme a užívali si pekného počasia. V polke mesiaca som si začalka všímať, že s L. niečo nie je v poriadku a to sa mi aj potvrdilo. Požiadala som teda kamarátku, nech sa popýta priateľa, či o niečom nevie a povedala mi, ževraj má L. nejaké problémy (o ktorých so mnou vôbec nerozprával) a je dosť možné, že sa vrátil ku tráve. Bola som z toho celkom mimo ale aspoň ma neprekvapilo, keď mi napísal správu, že si musíme dať pauzu, lebo si potrebuje dať nejaké veci do poriadku. Prekvapujúco som vtedy ani nerevala ani sa neopúšťala, ako som písala, nebolo to pre mňa až také prekvapenie, bola som pripravená na najhoršie. Chcela som si dať pokoj od každého, necítila som sa najlepšie. Ale samozrejme, ja nikdy nemôžem mať pokoj., Stále sa musí niečo diať. Koncom mesiaca sa Švédis vrátil na Slovensko, chcel sa stretnúť, tak sme zašli do kina. Keďže som mala cez víkend naplánovaný výlet s kamarátkou na našu chatu, navrhla som, či sa nechce pridať a on súhlasil. Zobral aj kamaráta a mali sme naozaj pekný deň. Večer však kamoška musela ísť domov a my traja sme zostali sami. Zapli sme telku, pozerali futbal, popíjali pivo... Vyzeralo to všetko tak dobre akurát sa stalo niečo, čo tu teraz nechcem vyťahovať a čo navždy pokazilo môj vzťah ku Švédisovi. V mojich očiach klesol na najnižší možný stupeň a hrozne mi ublížil. Dokonca až tak, že som mu ešte donedávna nedokázala odpustiť. Ale ako sa hovorí, treba odpúšťať. A keď nie kvôli tomu druhému, tak kvôli sebe, pretože pokoj na duši je neskutočne dôležitý a nikto vám nestojí za to, aby ste oň kvôli nejakému debilovi prišli.

JÚN
Sestra si s manželom kúpila motorku a samozrejme, že by som to nebola ja, keby som sa k švagrovi nevopchala na skúšobnú jazdu :D Moja oficiálne prvá jazda na motorke teda dopadla na výbornú a mala som z toho fakt obrovský zážitok. V tomto mesiaci som si zároveň nechala ostrihať vlasy presne po ramená (bola to pre mňa veľká zmena ale celkom vítaná). Opäť som sa celkom rozpartyovala, zoznámila som sa s Marekom, s ktorým som sa potom chvíľku stretávala (zašli sme aj do kina na film Conjuring 2- asi jeden z mála filmov, ktorý sa mi fakt neskutočne páčil) ale ukázalo sa, že sme príliš rozdielne povahy a tak sme to nesilili. Koncom mesiaca som začala byť neskutočne nadšená z blížiaceho sa leta a pochytila som pravú, nefalšovanú letnú náladu. Nakúpila som si viacero pekných letných vecičiek, s kamarátkou sme sa po škole chodili opaľovať na deke zároveň sme prvýkrát navštívili UrbanSpot, kde sa konala Welcome Summer party, z ktorej som mala zmiešané pocity a úprimne sa mi tam vôbec nepáčilo. Ehm. Skontaktoval ma kamarát Švédisa, ktorý bol vtedy s nami na chate s tým, že by sa so mnou rád stretol ale keďže som bola stále naštvaná a urazená, poslala som ho kade ľahšie a ďalej sa tým už nezaoberala.


JÚL
Mesiac, ktorý všetko zmenil. Opäť to začínalo nevinne. Prekvapujúco som sa cez prázdniny venovala iným veciam ako partyovaniu a nočným návštevám mesta. Myslím, že tento mesiac som do mesta zašla len raz- s kamarátkou, jej priateľom a jeho kamošmi, od ktorých som sa potom odpojila a pridala som sa ku druhej skupine, kde bola kamarátka so svojou sestrou. Opäť ma skontaktoval M. a po sto rokoch som sa stretla s Košičanom, ktorému som pripravila luxusnú prehliadku mesta a pamätám sa, že sme sa ten večer fakt veľa nasmiali a pobavili. Aby toho nebolo málo, zmeškal posledný vlak domov a keďže nemal kde prespať a my sme už čo-to vypili a ja som nemohla dovoliť, aby ma rodičia videli v takomto stave, prespali sme v pivnici :D :D Kto ma pozná vie, že nenávidím kúpaliská a plavárne. Avšak tento mesiac som sa výnimočne prekonala a s kamarátkou sme sa vybrali na plážové kúpalisko, kde sme sa 90% času opaľovali a smiali sa na nepodstatných blbostiach. Nasledoval týždeň na našej rodinnej chate, na pár dní k nám došla aj kamoška zo susedného mesta, s ktorou som sa už fakt dlho nevidela. Väčšinu času sme trávili v prírode na výletíkoch a bolo nám fantasticky. S ťažkým srdcom som napísala H. k meninám, keďže sme sa dlho nevideli, napísala som len suchú správu, aby vedel, že na neho myslím ale nič od neho neočakávam. On sa jej však fakt veľmi potešil a navrhol ďalšie stretko, z čoho som bola pochopiteľne vykoľajená ale príjemne prekvapená. Samozrejme, nemohla som odmietnuť. Urobili sme si celodenný výletík, veľa sme sa prechádzali, rozprávali a ukončili ho jazdou na bobovej dráhe :D Koncom mesiaca som s ním a jeho kamarátmi bola na festivale, kde sme veľa vypili a ja som na 100% pochopila, že ma má rád. Naozaj. Úprimne, nechcela som, aby tie festivalové dni skončili. Chcela som byť s ním každú sekundu. Lenže napriek tomu, aké krásne to bolo, všetko sa zase muselo pokašľať. Posledný deň festivalu som si všimla, že sa niečo zmenilo na jeho prístupe, určite to bolo spôsobené istými vecami, ktoré sa udiali deň predtým. Keď ma teda potom doviezol domov a rozlúčili sme sa, klesla som do postele a celý týždeň som prerevala, poriadne som nejedla a bolo to asi jedno z najhorších období tohto roka. Pred našou rozlúčkou ani nemusel nič povedať, stačilo sa na neho pozrieť a ja som to pochopila. Bol koniec. Už sa nebudem musieť obávať toho, že si znenazdajky objavím správu od neho, že ma niekde pozve alebo že mi bude naďalej robiť v živote prievan. Prišla som o jedného z najdôležitejších ľudí v mojom živote. A tá bolesť, ktorú som cítila sa ani nedá popísať slovami.

AUGUST
Celý august som bola mimo po udalostiach z júla. Necítila som sa v pohode. Väčšinu času som bola doma a nikam sa mi nechcelo chodiť. Urobila som si akurát výletík za kamarátom do roboty, keďže mi vtedy písal, že čašníkuje, že má málo ľudí a že sa nudí. S kamarátkou som raz vybehla do mesta, kde som úplnou náhodou narazila na L, ktorého som ale celý čas ignorovala. Na týždeň som bola u sestry na prázdninách, keďže si všimla, že mám zlé obdobie, že pomaly ani nevychádzam z domu a tak rozhodla, že zmena prostredia mi príde vhod. Opäť som odišla s rodinou na chatu, chodili sme na výlety, napadla ma back to school mánia, kedy som začala zháňať nové vecičky do školy (minula som na to asi všetky našporené peniaze a keď nad tým teraz rozmýšľam, bola to úplne zbytočná investícia, lebo školu nenávidím a gumy v tvare makroniek to fakt nezachránia :D :D). Koncom augusta som mala ale pretlak kreativity a vrátila som sa ku pleteniu náramkov a urobila som si niekoľko nových vecičiek z fimo hmoty. Celkom fajn psychohygiena.


SEPTEMBER
September bol perfektný aj napriek tomu, že sa asi každému spája s návratom do školských lavíc. My sme sa do nich vrátili až trochu neskôr, keďže prvý týždeň sme mali plavecký a tak sme odcestovali do Chorvátska do Biogradu na Moru, kde sa mi ohromne páčilo a mám kopec nádherných zážitkov. Asi o tom viac nebudem písať, všetko o našom pobyte tam si môžete prečítať v tomo veeeľmi podrobnom článku :D Zároveň som v tomto mesiaci začala sledovať novú sériu American Horror Story (ja ten seriál tak neskutočne milujem, sprevádza ma od 1. série). Keďže som sa v Chorvátsku hrozne rozožrala, začala som s intervalovými tréningami, vďaka ktorým som sa zoznámila s T. Plus som tento mesiac fakt veľa nakupovala.

OKTÓBER
Moja stará rachotina, ktorú ani nemôžem nazývať notebookom, začala haprovať viac ako dovtedy a preto bolo isté, že poputuje do opravy. Jeden chalan, budem ho označovať D. sa navrhol, že mi ho dá do poriadku a napriek tomu, že som veľmi naliehala, nič za to nechcel, tak sme sa aspoň dohodli, že ho za to niekedy pozvem na pizzu alebo čaj. Takto sme sa vlastne zoznámili. Odvtedy sme absolvovali niekolko výletov, zašli sme aj s jeho kamarátmi na bowling a večer sme ukončili v jednom bare. Ako sa tak pozerám do poznámok k tomuto mesiacu, mám tu poznačené, že som mala veľa povinností v škole, asi to bolo jedno z tých šialených období, kedy som v škole viac nebola ako bola a musela som toho veľa doháňať a dopisovať. Jedinou mojou záchranou a asi aj dôvodom, prečo som sa úplne nescvokla boli večerné výletíky s D.


NOVEMBER
V tomto mesiaci som dopozerala AHS, skolila ma choroba, čiže som bola veľa času doma a sledovala som veľa filmov. Po vyzdravení som opäť trávila veľa času s D. a jeho kamarátmi, behali sme po vonka plus sme mesiac zakončili dvojdňovou chatovačkou, ktorá bola úplne perfektná, spoznala som veľa fajn ľudí a mám z tade kopec zážitkov a pekných spomienok :D Zároveň sme sa tam oficiálne dali dokopy s D. a musím si poklepkať, začalo mi krásne obdobie a ja som opäť relatívne spokojná a šťastná. Samozrejme, nič nikdy nie je dokonalé ale keď si to porovnávam s ostatnými mesiacmi, mám pocit, že som konečne našla svoje miesto. Mám rada D. (aj keď mám rada je asi slabé slovo), mám rada jeho partiu, fakt sú to po dlhom čase ľudia, ktorí mi veľmi sadli a ktorí sa na nič nehrajú. Takže ak toto celé predsa len niekto číta, prosím, držte mi palce, nech som konečne šťastná.

DECEMBER
Spolu s D. sme boli na oslave narodenín jednej z jeho kamarátok z partie, s kamarátkou sme opäť zašli po sto rokoch do klubu. Celkovo december je zatiaľ krásny mesiac. Vianoce som strávila s rodinou na našej rodinnej chate, teším sa aj z toho, že sme konečne mali biele Vianoce aj keď ten poprašok sa absolútne nedá porovnávať s niekoľkými centimetrami snehu, ktoré tu bývali minulé roky. Chýba mi tradičné stavanie snehuliaka, guľovačky a sánkovačky. Ježiško bol ako každý rok neskutočne štedrý, úprimne som premýšľala aj nad tým, že by som spravila článok o tom, čo som dostala na Vianoce ale som strašne lenivá jednotlivé veci pofotiť :D Ak by ste však predsa len mali záujem, určite mi to napíšte do komentáru a možno sa k tomu dokopem :) Plus mám pocit, že ľuďom cez sviatky začalo prepínať. Práve teraz, keď som šťastná s D., napísal mi znovu Švédisov kamarát, že Švédis by sa so mnou rád stretol, všetko mi vysvetlil a prelomil ľady. Ja som ho ale celkom razantne zrušila a vysvetlila som mu, že už má všetko odpustené ale viac mu nemám čo povedať a že sa s ním stretnúť nechcem. A aby toho nebolo málo, pred pár dňami mi okolo 1:30 v noci napísal L., že ak nespím, že by sme sa mohli ísť prejsť. Bolo toho na mňa akosi veľa, s kamarátom Čmeliakom sme teda dopili fľašu grepovej vodky, ktorá mi ostala ešte zo začiatku decembra a razom všetko vyzeralo jednoduchšie :D Koncom mesiaca sme sa s D. a jeho kamarátmi vybrali na 6- hodinovú sánkovačku, z ktorej som sa vrátila úplne odrovnaná a premočená. Avšak uvedomila som si, ako veľmi mi podobné činnosti z detstva chýbali a snáď to v blízkej dobe ešte zopakujeme, sneh si treba predsa užiť. Čo sa týka Silvestra, ten u mňa nevypálil zrovna najlepšie, práve naopak, povedala by som, že to bola jedna z najhorších osláv nového roka, aké som zažila a preto dúfam, že sa tentokrát porekadlo "Ako na nový rok, tak po celý rok" nevyplní.

Chcela by som vám teda v závere tohto dlhočizného článku popriať ten najkrajší rok 2017, aby sa vám v ňom podarilo naplniť všetky predsavzatia, ktoré si dáte (ak si teda nejaké dáte :D) a aby to bol pre vás zatiaľ najkrajší rok vášho života, na ktorý budete spomínať len v tom najlepšom a ktorý bude plný radosti a nádherných chvíľ!
.

Life Hacks #04

28. prosince 2016 v 22:09 | MARY |  Life Hacks

• Ak potrebuješ rýchlo upraviť nejaký obrázok, na stránke sumopaint.com môžeš použiť online verziu Photoshopu zadarmo
• Pri šoférovaní je dobré žuť škoricovú alebo mätovú žuvačku. Znižuje to frustráciu až o 25% a naopak zvyšuje ostražitosť o 30%. A aby toho nebolo málo, cesta tak bude trvať 30% kratšie. Ak ste skeptickí, mali by ste to skúsiť
• To, či ti človek hovorí pravdu môžeš zistiť aj podľa toho, koľko gestikuluje. Človek, ktorý ti klame veľmi málo gestikuluje
• Naše telo je v skutočnosti nastavené na 4 hodiny spánku dvakrát do dňa, nie na 8 hodín spánku naraz. Poobedňajší spánok je teda veľmi zdravý
• Na stránke musicovery.com si môžeš nájsť hudbu presne podľa svojej aktuálnej nálady
• Ak sa cítiš nervózne, začni žuť žuvačku. Tvoje telo si uvedomí, že nie je v nebezpečenstve, keďže v takých prípadoch by si nebol/a schopný/a jesť
• Počítačové skratky v Microsoft Office:

CTRL+N - vytvorí nový dokumenr
CTRL+O - otvorí nový dokument
CTRL+S - uloží dokument
F12 - uložiť ako...

• Ďalšie počítačové skratky, ktoré sa môžu zísť:

CTRL+A - výber všetkého
CTRL+X - vystrihnutie
CTRL+C - kopírovanie
CTRL+V - prilepenie
CTRL+A+C+N+V - skopíruje všetko a vloží do nového dokumentu
SHIFT+ šípky - vyberie text podľa toho, kde je umiestnený kurzor
CTRL+HOME - premiestni kurzor na začiatok dokumentu
CTRL+END - premiestni kurzor na koniec dokumentu
.
 


DIY darčeky

5. prosince 2016 v 16:19 | MARY |  DIY Projekty
Vianoce sú už čoskoro tu (prezraďte mi niekto, ako je to možné! Mám pocit, že som len včera oslavovala začiatok roku 2016!) a spolu s nimi prichádza aj každoročné naháňanie sa za darčekmi. Priznám sa, že ako chudobná, nezarábajúca študentka nemám veľa možností na darčeky pre svojich blízkych a tak sa mi tento rok pravdepodobne nepodarí každého obadrovať nejakým skvelým, hodnotným darčekom. Myslím si ale, že aj DIY darčeky môžu byť príjemným oživením a niekedy sú práve toto darčeky, ktoré urobia najväčšiu radosť, keďže sú vyrobené špeciálne pre daného človeka a vidno, že si človek pri ich zhotovení dal záležať a skutočne nad tým premýšľal, čo sa v prípade mnohých kupovaných darčekov povedať nedá a častokrát proste uchmatneme prvú vec, ktorá nám padne do oka len preto, aby sme to mali vybavené. Poďme sa teda pozrieť na niekoľko tipov na vianočné darčeky, ktoré sú milé, potešia ale zároveň nezruinujú váš rozpočet.

Pre mňa osobne najzaujímavejšou kategóriou pri DIY darčekoch sú tématické boxíky. V tomto prípade nejde úplne o DIY darček, každopádne mi to príde ako veľmi zaujímavý a originálny nápad. Dôležité ale je, aby si človeka, ktorého týmto darčekom chceš obdarovať, dobre poznal/a. Ak o ňom napríklad vieš, že má veľmi rád sladké, nakúp mu niekoľko obľúbených sladkostí, vlož ich všetky do krabice a ku každej z nich prilep post-it papierik s krátkym odkazom, napríklad "zjedz ma, keď budeš mať nervy v škole", prípadne "oslaď si mnou život keď ti bude smutno" a podobne. Pre kamarátku, ktorá obľubuje kozmetiku a veci s ňou spojené môžeš pripraviť tiež malé prekvapenie. Do väčšej zaváraninovej fľaše (ktorú môžeš zároveň nejako originálne ozdobiť podľa vlastného gusta) hoď napríklad lak na nechty, vzorky voňaviek, prípadne nejaké kozmetické produkty v cestovných baleniach, ktoré sú malé a finančne ťa nezruinujú. Okolo veka fľaše môžeš obtočiť ružovú stužku, zaviazať ju na mašličku a originálny darček je hneď na svete. Pre kamaráta, ktorý sa na svet pozerá čierne sa dá pripraviť napríklad krabička pozitívnych myšlienok. Tento darček si bude pravdepodobne vyžadovať viac času ale myslím si, že konečný výsledok stojí za to. Stačí vyhľadať na internete niekoľko pekných myšlienok a prepísať ich na malé papieriky, ktoré sa potom zrolujú a vložia do krabičky. Pre dlhoročného priateľa/priateľku je krásny darček aj kniha spomienok. Pozbieraj vaše najkrajšie spoločné fotky a ponalepuj ich do zápisníčka. Nezabudni k nim pripísať aj vaše spoločné príbehy, vtipné historky a spomienky na udalosti, ktoré sa vám stali, prípadne s ktorými sa fotky spájajú. Mňa osobne by niečo takéto neskutočne potešilo!


Ďalšou možnosťou je napríklad obálka s názvom "10 (číslo si môžeš zvoliť aké chceš, záleží od toho, koľko budeš mať nápadov :D) vecí, ktoré na tebe zbožňujem". Ak máš na tvorbu darčeka viac času, skús vytvoriť niekoľko malých obálok z papiera, ktoré potom ponaliepaš na veľký kartón. Ku každej obálke napíš krátky odkaz, napríklad "Otvor v prípade, že sa budeš cítiť smutno/veselo/zamilovane/osamelo..." A do každej z nich vlož nejakú drobnosť. Či už to bude malá čokoláda, cukrík, veselý odkaz, vtip, nejaká pekná spomienka, motivačný citát alebo čokoľvek iné, v tomto sa hranice fantázii naozaj nekladú. Ak máš kamaráta, ktorý sa neustále nudí a nevie ako naložiť s voľným časom, priprav mu krabičku plnú tipov na aktivity, ktorými si môže spríjemniť svoj voľný čas. Zároveň ak vieš, že tvoja kamarátka/kamarát zháňa už dlhú dobu tričko so svojou obľúbenou kapelou/ spevákom/ herečkou/ hercom/ doplňsisemčolenchceš, nebolo by odveci tiež sa po nejakom takom porozhliadnuť, prípadne ho nechať vyrobiť na mieru. Dnes už tvorba vlastného trička nie je nič zložité a zároveň sa ani nejedná o drahú záležitosť. No a v prípade, že potrebuješ obdarovať niekoho, koho veľmi dobre nepoznáš, nemáš s ním veľa spoločných zážitkov a nevieš, čo by mu mohlo urobiť radosť, upeč mu napríklad sušienky a pohraj sa s ich zabalením (ako napríklad na tomto obrázku). Takto sa aj z obyčajných sušienok razom stane krásny a originálny darček.

Mojim každoročným problémom je zároveň vymyslieť nejaký pekný spôsob balenia darčekov. Na záver článku teda prikladám aj niekoľko zaujímavých možností balenia darčekov pre tých, ktorí chcú skúsiť niečo nové a obyčajné baliace papiere im prídu fádne a nezaujímavé. Ak chcete fotky zväčšiť, stačí na ne kliknúť. P.S. Ešte jeden skvelý tip na balenie darčekov pomocou novinového papiera môžete nájsť na tomto obrázku. Ten sa mi už bohužiaľ do koláže nezmestil :D

.

November

1. prosince 2016 v 20:59 | MARY |  Monthly Notes

Je mi jasné, že to tu poriadne zanedbávam a čo je najhoršie, nemôžem použiť ani svoju starú a otrepanú výhovorku "Nemám čas", pretože by som klamala. Celý tento týždeň v podstate nič nerobím, len ležím doma v posteľli s chorobou a liečim sa. Avšak k písaniu článkov sa akosi neviem prinútiť. Popri tom nápady na články by aj boli, dokonca aj chuť písať. Akurát mám nejaký autorský blok, kedy sa už aj dokopem k tomu, že si sadnem za počítač a niečo jednoducho napíšem ale proste to nejde. Sedím na sedačke, čumím na blikajúci kurzor a hlava akosi odmieta vyprodukovať akékoľvek zmysluplné vety. Veď vy mi určite rozumiete, raz za čas má takéto obdobie asi každý z nás. Alebo som len vyšla z cviku? Aj to je celkom možné. Dnes tu mám ale opäť rekapituláciu ďalšieho mesiaca, takže ak vás to zaujíma, môžete si prečítať, čo zaujímavé sa v mojom živote udialo, aké filmy som videla a na akých akciách som sa zúčastnila. P.S. Momentálne pracujem na článku o DIY darčekoch, pokúsim sa ho dopísať čo najskôr to pôjde, keďže Vianoce sú za chvíľu tu a možno sa niekomu zíde :)

FILMY

Toto bude asi trošku rozsiahlejšia kapitolka, keďže som filmov počas novembra videla celkom dosť a prekvapujúco som medzi nimi našla aj niekoľko nových favoritov. Začala by som filmom The Butterfly Effect, v ktorom si zahral hlavnú úlohu Ashton Kutcher. Je to už pomerne starý film ale ku mne sa dostal až teraz. Ak mám pravdu povedať, úprimne ma uchvátil, niečím mi pripomínal môj milovaný film Donnie Darko. Premýšľala som nad tým, že by som naň v blízkej dobe napísala aj recenziu ale potom som si povedala, že si to radšej nechám pre iné filmy, keďže skvelý film si zaslúži skvelú recenziu a nie som si istá, či by som si na skvelú recenziu trúfla :D Ďalej som si pozrela dva horory s veľmi podobnými názvami: Unfriend a Unfriended. Človek by ani nepovedal, že sa jedná o dva odlišné filmy. Išlo totiž o to, že som si chcela pozrieť film, o ktorom mi veľa ľudí rozprávalo. Celé sa to odohráva na skype a keďže námet je celkom zaujímavý, chcela som zistiť, čo je to zač. Bolo mi povedané, že sa to volá Unfriend, tak som si to stiahla. Lenže neskôr vyšlo najavo, že sa to v skutočnosti volalo Unfriended a ja som si stiahla celkom odlišný film. Mykla som nad tým teda plecami a pozrela som si to aj napriek tomu, že to nebolo to, čo som chcela, predsa len, ten správny film som si mohla stiahnuť znovu a pozrieť si ho nasledujúci deň. Prekvapujúce je, že práve Unfriend, ktorý som pôvodne sledovať nechcela sa mi páčil oveľa viac ako Unfriended, narozdiel od neho tam totižto bolo viacero hororových scén a chvíľkami som sa fakt bála, zatiaľ čo pri skypovom Unfriended to bolo celkom o ničom, v polovici som to mala chuť vypnúť, keďže sa tam nič poriadne nedialo a nezachránila to ani jediná záverečná jumpscare scéna. Ehm. Ďalej som si jeden večer stiahla film s Emmou Stone- Irrational Man. Ten sa mi naopak naozaj veľmi páčil, určite vám ho odporúčam. Mohla by som pokračovať ďalšími filmami, ako napríklad Očista, Rebelka a podobne. Avšak tie vynechám a spomeniem len dva posledné- Jumper a Sirota. Film Jumper je už síce veľmi starý ale hrá v ňom môj milovaný Hayden Christensen tak bola len otázka času, kedy sa k nemu dokopem a pozriem si ho. Ten moment konečne nastal a ja som za to nesmierne vďačná, keďže sa mi ten film fakt páčil :) Čo sa týka Siroty, tá sa mi páčila asi ešte o niečo viac, ani na sekundu som sa nenudila, úplne som sa ponorila do deja a koniec ma fakt neskutočne prekvapil, čiže už o tom viac písať nejdem, ešte by som vyzradila niečo, čo nechcem :D

AKCIE

Niekedy v strede novembra som po sto rokoch odišla s kamarátmi od piatku do nedele na chatu. Pokiaľ si dobre spomínam, naposledy som sa na podobnej akcii zúčastnila na Silvestra a to už je pekne dlhá doba :D Pomaly som aj zabudla, aký je to skvelý pocit zabaviť sa, vypustiť na chvíľku všetko z hlavy a proste si užívať život. Očividne nie som sama, ktorá takto rozmýšľala, keďže som sa dopočula, že sa v blízkej dobe plánuje viac takýchto akcií, čiže sa už teraz neskutočne teším a som zvedavá, aké zážitky si z tade odnesieme. Ocitlo sa pri mne aj niekoľko fotiek, o ktorých som uvažovala, že ich sem zverejním ale napokon som sa rozhodla, že to radšej vynechám, chceme predsa, aby to tu malo trochu úroveň :D No a koncom novembra som skočila aj do kina na film Prvý kontakt. Celkovo filmy o mimozemšťanoch moc nemusím, s touto tématikou je ich len veľmi málo, ktoré ma nejakým spôsobom zaujali. A tento medzi ne rozhodne nepatril. Nemôžem tvrdiť, že to bolo celé zle a že som ani sekundu zaujato nesledovala plátno. Celé by sa to však dalo zhrnúť len jednou vetou: Ľudia sa snažili skontaktovať s mimozemšťanmi a pochopiť ich odkazy. Tešila som sa na nejaké boje, akčné scény a podobne, tých som sa vôbec nedočkala a mimozemsťanov ani nebolo poriadne vidno :/ Sklamanie :D

OSTATNÉ

Dnešný článok bude asi zo všetkých doterajších Monthly Notes najkratší a najmenej záživný. Totižto, väčšinu mesiaca som strávila aj tak len doma s chorobu a aj keď to nerada priznávam, človek sa doma šeredne nudí. Nechápte ma zle, je fajn si 5 dní odýchnuť od školy, povinností a nemusieť robiť absolútne nič okrem spánku a jedenia :D Ale aj toto človeku začne po určitom čase liezť na nervy a ja si po 8 dňoch pozerania filmov a počúvania hudby pomaly trhám vlasy od nudy. Najhoršie je, že ani poriadne nemôžem chodiť von, keďže väčšina kamarátov je buď v škole alebo v práci a večer sa im nikde ísť nechce a keď aj niekoho presvedčím, dostaneme sa vonku najskôr okolo 19tej večer a dovtedy mi nezostáva nič iné, len sa ďalej nudiť :D Plus, vonku by som kvôli chorobe vôbec chodiť nemala čiže ak aj nastane situácia, že sedím niekde v podniku na čajíku, neustále sa v strese obzerám okolo seba, či ma nikto nevidí :D V dnešnom článku som zároveň vynechala aj kategóriu hudba, keďže mi v playliste okrem niekoľkých staronových pesničiek nič nepribudlo a taktiež som neobjavila žiadne zaujímavé blogy alebo iné veci. Proste je to so mnou veľmi zlé, cítim sa ako lenivá, vypasená svinka, ktorá celé dni nič nerobí. Od budúceho týždňa ale nastupujem do školy, už teraz sa desím môjho návratu, keďže si budem musieť dopísať 10 písomiek, chýba mi niekoľko desiatok strán poznámok a ja som knihy ešte ani len neotvorila. (Vôbec som na učenie nemala celý týždeň :D). Ako sa poznám, budem si trieskať hlavu o stenu a nadávať na to, aká som bola nevďačná, keď som fňukala pre dni plné ničnerobenia. Avšak keď nad tým tak uvažujem... Predsa je tu jedna vec, na ktorej poslednú dobu pracujem. Začala som si spisovať všetky zážitky z roku 2016 do rekapitulačného článku, ktorý zverejním niekedy koncom tohto roka + plány na rok 2017, ktoré asi tiež pridám niekedy v podobnom čase. Je to celkom vtipné, pozrieť sa spätne na všetko, čo sa v tomto roku udialo. Strašne rýchlo to letí. Čo poviete?

Verím, že váš november bol oveľa lepší ako môj a ak máte nejaké zaujímavé tipy na knihy/filmy/seriály/blogy/čokoľvek iné, určite ich zanechajte v komentároch, budem sa veľmi tešiť. A taktiež sa pokúsim v blízkej dobe ponavštevovať vaše úžasné blogy a zanechať vám na nich nejaké tie komentáre :)
.

Kam dál