Wishlist #02

Pátek v 11:40 | MARY |  Wishlist
Pri písaní tohto článku som sa vrátila ku svojmu predchádzajúcemu wishlistu a s úsmevom na tvári zistila, že 95% vecí, ktoré som na ňom mala sa mi podarilo získať a preto verím, že to inak nebude ani v tomto prípade. Opäť upozorňujem, že tento wishlist je dlhodobou záležitosťou a vzhľadom na to, že položiek je na ňom viac než dosť, vidím to tak, že cez leto budem musieť na brigáde poriadne makať, aby som si ich mohla dovoliť :D

Po tom, ako mi z wishlistu ubudli obyčajné biele conversky, zatúžila som po čiernych vanskách (11). Ja viem, som hrozná. Aj keď úprimne netrvám na tom, aby to boli práve vansky, akurát by som chcela niečo štýlovo podobné a univerzálne. Čierna áčková sukňa (5) je presne jedna z vecí, po ktorej túžim už nejaký ten piatok avšak stáva sa mi, že na ňu zabudnem, potom si zas spomeniem, zabudnem a takto to ide stále dookola. Preto som sa rozhodla ju do tohto zoznamu zaradiť, aby som ju mala stále na očiach a vedela, na čo sa mám pri najbližších nákupoch zamerať. Jednou z vecí, do ktorej som sa poslednú dobu zamilovala sú baseballové mikiny. Viem, že mi to celkom trvalo, keďže podobné veci boli "in" rok alebo dva dozadu, avšak mne sa neskutočne páčia a preto by som chcela jednu takúto mikinu vlastniť, najlepšie červeno-bielu. Jednou z vecí, ktorá celkom súri, je nová žehlička na vlasy (12). V tejto sfére sa však poriadne neorientujem a preto by som sa chcela opýtať, či pre mňa nemáte nejaké tipy na dobré, kvalitné a zároveň cenovo dostupné žehličky. Ja som premýšľala nad touto ale stále som otvorená novým nápadom a možnostiam. Ďalšou nevyhnutnosťou sú nove džínsy, aspoň dva páry. Poslednú dobu som sa orientovala hlavne na kúpu nových tričiek a mikín a akosi som si neuvedomila, že nové nohavice potrebujem celkom urgentne. Ehm. Pred pár týždňami som tiež vypotrebovala svoju milovanú voňavku Escada: Born in Paradise (10), ktorú maximálne zbožňujem, je to jedna z mála voňaviek, ktorá mi ani po dlhom čase nejde na nervy a už ku mne tak nejako patrí. Ľudia si túto vôňu spájajú so mnou a mňa to celkom teší, keďže je to jednoznačne jedna z najkrajších vôní, akú som kedy mala (v blízkej dobe chystám aj článok o voňavkách, ktoré som vyskúšala :)). Ďalšou vecou na wishlite je Džínsový denník 6. Neskutočne sa hanbím za to, že sa mi ako najväčšej fanúšičke džínsových denníkov nepodarilo zohnať túto knižku skôr ale určite to čoskoro napravím a tým pádom budem mať svoju zbierku džínsákov kompletnú. Už teraz sa teším ako malé dieťa.


Na wishliste mi tiež pribudli obyčajné sivé šaty (7), ktoré som videla na jednej babe na facebooku a okamžite som sa do nich zamilovala. Úprimne, nečakala som, že tie šaty pár dní na to nájdem na stránke H&Mka, bolo to ako znamenie, že si ich musím čoskoro zaobstarať (ten blbý pocit, keď si vymýšľate trápne výhovorky, aby ste ospravedlnili vaše utrácanie peňazí za veci, ktoré skutočne až tak veľmi nepotrebujete). Kým som sa dokopala k napísaniu tohto článku, army tričko (3) som si už stihla kúpiť, čiže by som ho tu vôbec nemusela spomínať, avšak nechcelo sa mi ho vyhadzovať z koláže :D Spolu s ním som si kúpila aj čierne tričko (6), ktoré ale pravdepodobne budem nosiť až niekedy v lete, keďže jeho materiál je hrozne tenký a úprimne som si ho celé predstavovala trošku inak. Už dlhšiu dobu zháňam nejaké tričko s dlhým rukávom, ktoré by bolo vpredu kratšie a vzadu predĺžené (1), prípadne by malo výstrihy po bokoch. Toto na koláži sa mi celkom páči ale nie je to úplne to, po čom túžim. Ak pre mňa teda máte nejaké tipy, kde by som mohla podobné tričko zohnať, prosím, určite mi to napíšte. Baseballové tričko (2), dlhé sivé tričko s odhalenými ramenami (4) a obyčajné biele tričko (8) až tak veľmi nepotrebujem, aj keď to sivé sa mi ohromne páči, keďže napríklad minulý rok v lete som tričká a šaty s odhalenými ramenami nosila takmer každodenne a prišlo mi to neskutošne efektné a krásne. No a poslednou láskou na prvý pohľad bola jedna z najkrajších vecí, aké sa na tejto koláži nachádzajú, a síce čierne tričko s vrecúškom s kvetinovým vzorom na hrudníku (9). Už si nie som istá, či som ho našla na stránke Zary alebo Bershky, každopádne, aké je nádherné, také je drahé a dosť negatívne ma prekvapilo, koľko peňazí si pýtajú za jedno obyčajné tričko, aj keď je teda naozaj nádherné. Ehm....

Určite mi nezabudnite do komentárov napísať, aké veci sú na vašom wishliste, čo by ste si chceli v blízkej dobe kúpiť, prípadne či túžite po niečom z môjho zoznamu? Budem sa tešiť na vaše názory :)
 

Február

16. března 2017 v 17:50 | MARY |  Monthly Notes

Akosi som sa s Monthly Notes pozabudla, posledný sa tu objavil začiatkom decembra ale snáď mi to odpustíte. Február bol pre mňa zaujímavý mesiac, už len preto, že som jeho začiatkom oslávila svoje 18. narodeniny a dostala som kopec skvelých darčekov, ktoré vám v dnešnom článku určite spomeniem. Okrem toho som videla veľa filmov, prekonala ďalšiu chorobu, urobila som si radosť kúpou nových tenisiek a po polroku sa mi vrátila domov zo Švajčiarska najlepšia kamarátka! Poďme si to ale celé rozobrať postupne.

ČO MA POTEŠILO?

Začnem asi darčekmi, ktoré som dostala na narodeniny. Okrem troch rozkošných toriet (ktoré bohužiaľ nemám odfotené -_-) a množstva prekrásnych kytičiek som dostala vysnívané biele conversky, vďaka ktorým sa už teraz nemôžem dočkať teplejších dní, až ich budem môcť vynosiť, striebornú retiazku, na ktorej je malá strieborná zámka s kľúčikom, dve prekrásne šatky (ktoré sa mi dokonale budú hodiť ku koženej bundičke, ktorú mi objednal bráško) a šiltovku, ďalej dve motivačné knižky, nejaké sladkosti a peniaze, od bratovej priateľky, ktorá vyrába najkrajšiu handmade bižutériu som dostala ten NAJDOKONALEJŠÍ náhrdelník, ktorý pravdepodobne budem nosiť ku bielej blúzke a od priateľa najväčšiu kyticu ruží, akú som kedy videla a ktorú som takmer nezvládla odniesť domov. A priznám sa, bolo to ako v nejakom romantickom filme a ja som sa neubránila pár slzám (veď to poznáte, ja osobne som vždy snívala o tom, že niekedy dostanem od svojho milovaného veľkú kyticu a ono sa mi to splnilo). Za narodeninové peniažky som si kúpila tri laky na nechty a broskyňové adidas tenisky, ktoré som mala vyhliadnuté už rok a až doteraz som čakala na vhodnú príležitosť, až si ich budem môcť kúpiť. Navyše teraz dosť zlacneli, takže som neváhala, urobila som si radosť a teraz ich mám položené neďaleko mojej postele takže každé ráno keď sa zobudím, pozriem sa na ne a radujem sa ako malá. Aby toho nebolo málo, kamoška, ktorá prišla po dlhom čase zo Švajčiarska mi doniesla ten najkrajší zápisník a Lush bombu, ktorú mi je úprimne ľúto použiť a tak si ju pravdepodobne budem odkladať až dokým to naozaj nebude súriť. Musím sa priznať, že toto boli tie najkrajšie narodeniny, aké som doposiaľ zažila, som neskutočne vďačná všetkým ľuďom, ktorí si na mňa spomenuli, za všetky tie nádherné veci, ktoré som si ani nezaslúžila a tak celkovo... Pri písaní tohto článku sa mi zase lesknú oči, tak túto kapitolku radšej ukončím a presunieme sa k téme filmy.

FILMY

Deň po mojich narodeninách som bola s priateľom v kine na filme Rings. Stále sa pohrávam s myšlienkou, že o tomto filme napíšem samostatnú recenziu, čiže ju možno v blízkej dobe očakávajte na blogu. Ďalej som zhliadla jeden z mnohých tínedžerských filmov zo stredoškolského prosatredia s názvom The Duff. Odporučila mi ho sesternica a keďže milujem filmy s tínedžerskou tématikou (a navyše tam hral aj môj milovaný Robbie Amell ♥), nemohla som ho vynechať a som za to celkom rada, keďže som sa pri ňom miestami celkom pobavila (aj keď som sa žiadnych úžasných a originálnych vtipov nedočkala) a na počudovanie som sa ani nenudila. Ďalej som sa konečne dokopala k tomu, aby som si pozrela hororovú klasiku Nočná mora z Elm Street 1 a keď už som bola taká rozbehnutá, rovno som si pozrela aj pokračovanie. Stavila som na originálnu verziu z 90. rokov ale pravdepodobne si v blízkej dobe pozriem aj novšie spracovanie, keďže pomerne vysoký vek filmu bol na ňom dosť patrný a niektoré scény, ktoré mali pôsobiť hrôzostrašne, mali na mňa skôr opačný účinok. Každopádne, na tú dobu to bol celkom fajn filmový počin s perfektným námetom. Ďalšie filmy, ktoré spomeniem som síce videla v januári ale keďže som sa im v žiadnom článku doposiaľ nevenovala, prišlo mi správne ich tu spomenúť. Na odporúčanie istého človiečika na asku som si pozrela film Sixteen Candles, ktorý mal byť podľa slov tohto anonyma podobný filmu The Breakfast Club a dokonca v ňom hrali aj rovnakí herci. Veľmi som teda neváhala a hneď som si ho stiahla a aj keď je pravda, že TBC sa mi páčil podstatne viac, ani Sixteen Candles nebola úplná tragédia. Medzi najlepšie filmy, aké som doposiaľ videla, patrí rozhodne Orphan s Isabelle Fuhrman. Úprimne neviem, čo k tomu viac napísať, bola som napnutá ako struna počas celého filmu, ani na sekundu som sa nenudila a mala som počas jeho sledovania neraz zimomriavky, čiže vám ho všetkým vrele odporúčam. Počas januára som tiež bola v kine na filmoch Veľký čínsky múr a Pasažieri, premýšľala som, že na ne napíšem aj podrobnejšie recenzie, avšak potom som si uvedomila, že recenziu na Pasažierov ste si mohli prečítať na každom druhom blogu a keďže odvtedy už ubehla celkom dlhá doba, asi by som už nebola schopná napísať poriadnu recenziu na Veľký čínsky múr, keďže si už nespomínam na všetky detaily. Každopádne, som neskutočne šťastná, že som po dlhom čase bola v kine na fakt dobrých filmoch (na výber filmov v kine mám inak celkom smolu) a ak ste ani jeden zo spomínaných filmov nevideli, určite to napravte :)

HUDBA

Väčšina pesničiek, ktorá mi počas februára pribudla v playliste je zo soundtracku ku seriálu SKAM, na ktorý som napísala aj recenziu, ktorú si môžete prečítať tu. Každopádne, okrem týchto pesničiek som natrafila aj na viacero staro-nových remixov, ktoré si okamžite získali moje srdce a tak ako ste už pravdepodobne zvyknutí pri článkoch Monthly Notes, vám nižšie pridávam aj zoznam jednotlivých pesničiek, ktoré som si stiahla a na ktorých poslednú dobu fičím:


Určite mi nezabudnite do komentárov napísať, aký bol váš február, čo zaujímavé ste robili, či ste boli na nejakých výletoch, aké filmy ste videli, prípadne či vás zaujali nejaké knihy alebo seriály. Teším sa z každej vašej reakcie, keďže tipov na nové a zaujímavé veci nikdy nie je dosť! :)
.

Recenzia: Skam

11. března 2017 v 11:40 | MARY |  Seriály
1. SÉRIA

Pred tým, ako som si stiahla prvú epizódu som mala mierne obavy. Veľa som o tomto seriáli počula, väčšinou to boli pozitívne názory a bála som sa, že z mojich vysokých očakávaní nebude nič a napokon skončím sklamaná. Hlavne keď mnoho ľudí tvrdilo, že je tento seriál dosť podobný Skins, ktorý mne osobne veľmi nesedel. Avšak po zhliadnutí prvého dielu som vedela, že toto je láska. Milujem severské krajiny a štýl, akým je seriál natočený je veľmi zaujímavý a neokukaný. Každou ďalšou epizódou som bola na seriáli viac a viac závislá a napokon to skončilo tak, že som sa za jeden deň dopracovala až ku druhej sérii (vôbec nie som socka, ktorá kvôli tomu presedela niekoľko hodín za počítačom). Čo sa mi na SKAMe neuveriteľne páči sú postavy, z hlavných hrdiniek je mojou najobľúbenejšou Noora ("prekpavujúco") ale zároveň je mi veľmi blízka povaha Chris, ktorá si z nikoho nič nerobí, na nič sa nehrá, nehanbí sa za to, aká je a je absolútne sama sebou. A fakt ma očaril štýl obliekana Evy, ktorý je dosť podobný tomu môjmu. Vilde mi od začiatku akosi nesedela, spočiatku mi jej naivita prišla rozkošná a bolo mi jej ľúto, no potom sa to dostalo do bodu, kedy mi začala liezť na nervy (aj keď si nie som istá, či mi išla na nervy ona alebo len jej posadnutosť Williamom) a bohužiaľ, keď mi nejaká postava začne liezť na nervy, už si ju potom znovu neobľúbim. Teda aspoň doteraz sa mi to nestalo, možno sa to v priebehu ďalších sérií zmení. Úplne opačným prípadom je Sana, ktorá mi prišla hrozne dôležitá ale ukázalo sa, že je to celkom zaujímavá a fajn postava. Jonas mi prekvapujúci nevadil, práve naopak, s Evou som ich celkom shipovala a aj keď sa mnohokrát správal ako debil a mne jej bolo ľúto. Isak mi nesadol a niečo mi hovorí, že to inak nebude ani v ďalších sériách. Ehm. William. Typický namyslený lámač sŕdc na škole nesmel chýbať ani v tomto seriáli. Tu mi na počudovanie ale nevadí, keďže nie je prvoplánovo pekný a aj keď absolútne nie je môj typ, má niečo do seba (tie mikiny, ktorými si označoval baby, s ktorými spával boli... originálne. Je odo mňa hnusné, že som to napísala?!), rovnako tak aj Chris, ktorý síce v tejto sérii nemal toľko priestoru ale ako postava ma dosť zaujal. Celkovo skupina The Penetrators mi príde super a viem si predstaviť, že kebyže chodím to školy, v ktorej sa dej seriálu odhráva, aj mňa by na nej niečo lákalo. Ja som z prvej série nadšená úplne maximálne, som zvedavá, či moje nadšenie opadne po ďalších sériách alebo naopak.


2. SÉRIA

Táto séria je zameraná na moju obľúbenú Nooru, čiže sa to začína sľubne. Ukáže sa tu prvýkrát jej spolubývajúci Eskild (neukameňujte ma za to ale ja postavy gayov v seiáloch hrozne neobľubujem a v 90% prípadoch sú mi nesympatickí alebo ich vyslovene nemám rada- v prípade Eskilda je to síce menej intenzívne ale tvrdiť, že ho mám rada je asi tiež priveľa) a spolubývajúca Linn. Konečne sa tu prehlbuje Noorin vzťah s Williamom, ktorý je klasicky veľmi komplikovaný, no oni sú spolu fakt neskutočne rozkošní a veľmi im fandím. Vilde mi spočiatku prišla rovnako otravná, avšak ku koncu série som sa pristihla pri tom, že ju začínam mať rada a že napokon nie je taká hlúpa, ako sa mi zdalo. Eva, ktorá mi v prvej sérii nevadila mi začína miestami tiež dvíhať adrenalín (hlavne v scénach, kde je opitá je proste na nevydržanie) a pri zvyšných postavách sa asi nič nezmenilo. Pribudla tu postava Williamovho brata- Nikolai. Ospravedlňte ma za nasledujúce slová ale už od prvej chvíle, kedy som zbadala jeho tvár, som si povedala, že je to najviac asexuálny a nesympatický chlap, akého som zatiaľ (vo všetkých doterajších seriáloch, ktoré som sledovala) videla a ukázalo sa, že môj prvý dojem neklamal a vykľul sa z neho ešte väčší hajzel ako sa zdalo. Druhú sériu hodnotím ešte pozitívnejšie ako tú prvú, nadšenie zo mňa ani za mak neopadlo, práve naopak, do seriálu som sa zamilovala ešte viac (ak je to vôbec možné) a s vysokými očakávaniami a miernymi obavami (keďže 3. séria je zameraná na Isaka, ktorý mi veľmi nesedí), pokračujem ďalej.


3. SÉRIA

Tretia séria bola napočudovanie... celkom pozerateľná. Úprimne som sa obávala toho, že ju ani nedopozerám. Každopádne, určite nesúhlasím s tvrdením väčšiny ľudí, že je to najlepšia séria, u mňa bola na vrchole druhá. Ďalším problémom (minimálne pre tých, komu robí problém angličtina), ktorý sprevádzal túto sériu, bola ťažká dostupnosť. Pokiaľ si dobre pamätám, s českými titulkami boli dostupné len prvé 4 epizódy, ostatné som sledovala s anglickými titulkami. Všetkému sa dalo ale úplne super rozumieť, titulky boli úplne v jednoduchej angličtine avšak nič to nemení na tom, že je škoda, že ešte nie sú preložené. Čo sa týka postáv, okrem charakterov z minulých sérií tu pribudol Even, ktorý bol spolu s Isakom jednou z hlavných postáv a musím uznať, že mal niečo do seba. Minimálne mi prišiel veľmi zaujímavý. Ďalej sa tu pozornosť dosť sústredila na Isakovu partiu, vďaka čomu sme okrem Jonasa spoznali aj jej ostatných členov- Magnusa a Mahdi. Obaja boli celkom podarení týpci. Emma a Sonja mi prišli ako nevýrazné postavy, Emma síce pôsobila rozkošne, avšak to, ako neustále doliezala za Isakom mi prišlo neskutočne zúfalé a Sonja na mňa naopak pôsobila hrozne chladne a prísne. Čo sa mi ale na tejto sérii neskutočne páčilo bol šokujúci záver, totižto, celá séria sa niesla v pomerne pokojnom duchu a už som si myslela, že ničím nezaujme. Som rada, že som sa v tomto prípade mýlila ale o tom vám už radšej písať nebudem, mohla by som vyspoilerovať niečo veľmi dôležité a pokaziť tak zážitok tým, ktorí sa na tento seriál chystajú.


Ak by som to mala zhrnúť, SKAM ma ako seriál veľmi pozitívne prekvapil, som pomerne náročný divák a máloktorý seriál udrží moju pozornosť až do konca. SKAMu sa to jednoznačne podarilo a budem sa modliť, aby sme sa dočkali aj 4. série, pretože si myslím, že je tu ešte veľa postáv, ktoré sú dosť zaujímavé a mali by dostať priestor na to, aby sme sa dozvedeli ich príbeh. V podstate mu nemám čo vytknúť, postavy sú milé, prostredie, v ktorom sa seriál odohráva je perfektné, štýl jednodtlivých postáv radšej nekomentujem, lebo mi dochádzajú superlatívy (♥) a nesmiem zabudnúť ani na dokonalý soundtrack, vďaka ktorému som natrafila na množstvo pesničiek, ktoré teraz pravidelne počúvam. Určite mi nezabudnite do komentárov napísať, či tento seirál poznáte, ako sa vám páči, aké sú vaše obľúbené postavy, obľúbený párik, prípadne ak ste o seriáli nepočuli, či vás recenzia zaujala a plánujete mu dať šancu?


 


Čo mi vadí na sociálnych sieťach?

20. ledna 2017 v 15:09 | MARY |  Články na mnou vybrané témy
Myslím, že k tomuto článku ani netreba nejaký siahodlhý úvod. Každý z nás má iste so sociálnymi sieťami vlastné skúsenosti, či už pozitívne alebo negatívne a ja sa vám pokúsim v tomto článku priblížiť svoj pohľad na vec a podeliť sa s vami o moje názory na jednotlivé sociálne siete J

FACEBOOK

Úprimne, aj ja patrím medzi ľudí, ktorí si už nevedia predstaviť deň bez toho, aby sa na facebooku niekoľkokrát neukázali. Ak aj náhodou nastane situácia, že sa tam do večera nemôžem objaviť, cítim sa dosť zvláštne, keďže mám pocit, že prichádzam o niečo veľmi dôležité a že mi niečo uniká. Práve toto je prvá skutočnosť, ktorá mi na tejto sociálnej sieti vadí, aj keď si za ňu môžem v podstate sama. Ľudia na nej proste trávia príliš veľa času. V tesnom závese za ňou sa vynára ďalší problém. POZVÁNKY DO HIER. Najväčšie facebookové zlo. A stále dookola od tých istých ľudí, ktorí akoby nevedeli pochopiť, že o tie hry proste nemáte záujem a nechcete od nich nič iné, len pokoj. Určite všetci používatelia facebooku poznajú stránky s priznaniami. Sama som ich niekoľko olajkovala a aj keď je pravda, že sa na niektorých príspevkoch dá celkom fajn zabaviť, väčšinu času premýšľam nad tým, že si ich zablokujem a miestami sa dokonca chytám za hlavu kvôli debilite niektorých ľudí. Som si vedomá toho, že 90% príspevkov netreba brať vážne ale proste... niektoré výmysly, ktoré tam nájdete, nemôžu byť výplodom zdravej hlavy. To mi istotne potvrdíte. Kapitolou samou o sebe sú používatelia facebooku, ktorí vás vôbec osobne nepoznajú ale pošlú vám žiadosť do priateľov len preto, že sa im zapáčila vaša fotka. Prípadne používatelia, s ktorými máte mnoho spoločných priateľov, poznáte ich z videnia ale nikdy ste s nimi nekomunikovali. Ja sama sa cítim veľmi hlúpo, keď mi pošlú žiadosť niektorí ľudia zo školy, s ktorými som sa párkrát stretla na chodbe alebo na ktorých sa sem-tam usmejem. Navyše mi je hlúpe ich žiadosť odignorovať a tak ich väčšinou zvyknem potvrdiť. Potom ale nasleduje to niekoľkomesačné trápne ticho, kedy sa ani jedna strana nevie ozvať tej druhej a tak to v konečnom dôsledku tak či tak skončí vymazaním týchto užívateľov z priateľov pri mojom pravidelnom polročnom triedení :D Ľudí, ktorých ale osobne nepoznám zo zásady nepotvrdzujem, na toto si dávam fakt pozor. A ak sa náhodou stane, že si od takého človeka nájdem žiadosť a je mi veľmi povedomé jeho meno, skôr, ako si ho potvrdím mu napíšem a spýtam sa, odkiaľ ma pozná. Ak sa ani po jeho vysvetlení nechytám a netuším o koho ide, žiadosť proste nepotvrdím.

INSTAGRAM

Čo sa týka instagramu... Tam som úplný začiatočník. Účet mám založený asi rok a doteraz som naň nepridala ani jednu jedinú fotku. A úprimne to ani neplánujem. Mám ho viac menej len preto, aby som mohla sledovať svoje obľúbené celebrity a mala tak trošku viac prehľad o tom, čo sa deje v ich životoch :D Za ten rok som si stihla vytvoriť zvyk, ktorý som zatiaľ ani raz neporušila. Instagram si prezerám vždy ráno po zobudení a potom až večer v posteli pred spaním, žiadne medzitým neexistuje :D Nie je veľa vecí, ktoré by mi na instagrame nejako extrémne prekážali, jediné, čo ma tam vždy vytáča je nespočetné množstvo "heštegov" pod fotkami, hlavne ak sa jedná o nejakú "cute couple" fotku s popisom: "Už týždeň spolu milášiQ, milujem ťa mocinkyyy♥" a pod tým samozrejme milión hashtagov ako napríklad #couple #cute #lovehim #loveher #he #she #together #trip #forever #and #always. Samozrejme, tieto fotky s trápnymi popismi som mohla zahrnúť aj do odstavca o facebooku ale na množstvo otravných statusov, ktoré tam nachádzam som si už akosi zvykla a ak ma niekoho príspevky fakt nenormálne otravujú, riešením je blok J Instastories sú pomerne novinka na instagrame a aj keď myšlienka toho celého nie je zlá, sú ľudia, ktorým by som to najradšej zakázala. Hlavne tí, ktorí ich využívajú len za účelom reklamy, prípadne tam postnú fotku, na ktorej okrem kúska prikrývky nie je nič poriadne vidno s popisom: Dobré ránko. Akože haló. Ja chápem, že väčšina fotiek na instagrame nemá nejakú hlbokú pointu (viď. Všetky tie fotky jedla, ktoré vás ale môžu aspoň trochu inšpirovať) ale čo je moc, to je moc.


ASK

Ask je moja láska, kedysi som na ňom trávila strašne veľa času, tešila som sa z každej novej otázky a odpovedala som asi každý deň. To bolo ale vtedy, keď chodili normálne, originálne otázky, ktoré momentálne nahradili buď reklamy na stránky o hercoch, herečkách, seriáloch, prípadne kozmetike alebo hĺbavé otázky o duši, nad ktorými treba hodiny premýšľať a ktoré by sa skôr hodili do nejakého psychologického filmu, ako napríklad "Kde vedie tento tunel v tme? Má vôbec koniec?" Nič v zlom, sto ľudí, sto chutí ale ja po náročnom dni fakt nemám chuť na otázky podobného typu. Aby som nebola tak veľmi krutá, je pravda, že sa medzi 100 psychologickými otázkami, ktoré dostanem, nájdu asi 2 výnimky, ktoré ma naozaj zaujmú a nad ktorými ma baví sa zamýšľať. Ale to sa fakt stane len málokedy. Čo sa ale musí uznať je, že sú to aspoň originálne otázky. Práve nedostatok originality je ďalšia vec, ktorá ma asku štve. Keď vám každý deň príde otázka na rovnakú tému alebo dokonca úplne identická otázka, fakt to človeka po čase prestane baviť. Nikto predsa nechce písať stokrát o tom istom. Plus mnohých užívateľov asku som prestala sledovať kvôli tomu, že odpovedali jednoslovne, bolo úplne očividné, že ich odpovedanie na otázky nebaví a úprimne potom nechápem, prečo to robia. To je jeden z dôvodov, prečo som teraz dlhý čas na otázky neodpovedala. Keď nemám chuť, proste to nerobím a radšej počkám, kým mi napadne nejaká dobrá a trefná odpoveď. Žobranie o lajky snáď ani nemusím spomínať, s tým je problém asi na každej sociálnej sieti a otázky typu: "Hejtuj @XXX je to namyslená bifloška nech skape do rána...." To asi tiež nepotrebuje žiadny ďalší komentár J

Sociálne siete sú fajn, určite nepatrím medzi ľudí, ktorí ich odsudzujú, skôr naopak. Pravda ale je, že všetko má mať svoje hranice a ľudia by nemali zabúdať na to, že osobný kontakt je aj tak najviac a nič ho nedokáže nahradiť. Ako prostriedok na zabitie voľného času je to fajn. Ako náhrada života určite nie. Nezabudnite mi v komentároch napísať, čo si o sociálnych sieťach myslíte vy, čo vám na nich vadí alebo naopak, prípadne sa podeľte o nejaké vaše príbehy z jednotlivých sociálnych sietí, budem sa tešiť J Už čoskoro plánujem napísať článok o online zoznamkách, na ktorý momentálne zbieram materiály a môžete sa tešiť aj na niekoľko fakt podarených screenov :D
.

Môj rok 2016

1. ledna 2017 v 12:30 | MARY |  Denník
Po sto rokoch som sa zase dokopala k ďalšiemu článku. Možno mi nebudete veriť ale písanie článkov mi fakt chýba, len mám akosi pocit, že to už nedokážem. Každú vetu prepisujem asi tridsaťkrát a celkovo si myslím, že to už nie je to, čo to bývalo. Možno sa do toho musím zase dostať. Plus mám v rozpísaných asi 10 rozhovorov, ktoré mám už upravené ale som príliš lenivá pridať do nich obrázky, aby boli už na 100% hotové :D Takže majte so mnou strpenie, oni a tu určite objavia, len neviem presne kedy :D Každopádne. Rok 2016 sa už pomaly končí (chvalabohu) a ja som si na jeho začiatku začala poctivo zapisovať každý zaujímavý moment, ktorý sa v mojom živote objavil, aby som na jeho konci mohla napísať tento článok, v ktorom ho budem môcť celý zhrnúť a aspoň stručne vám priblížiť, čo sa v ňom odohralo a čím som si vlastne prešla. Pochybujem, že sa nájde niekto, kto by si to celé prečítal, možno mnohým veciam v ňom ani nebudete rozumieť (bude to asi najosobnejší článok, aký som počas svojho blogového pôsobenia napísala :D) ale je to v podstate článok pre mňa, aby som si ujasnila niektoré veci a tak trochu zaspomínala na pekné ale aj ťažšie chvíle tohto roka. Poďme na to.

JANUÁR
Nový rok som oslavovala v Ružomberku a bol to môj prvý Silvester, ktorý som strávila s chalanom a zažila som aj prvú novoročnú pusu :D Bol to pre mňa neobyčajný moment, všade naokolo búchali ohňostroje a atmosféra bola dokonalá. Púšťali sme spolu rakety a fakt sme sa na tom bavili. V januári som zároveň po dlhom čase zavítala aj do kina s H. na českú komédiu Padesátka (len aby ste sa dostali do obrazu, H. bol asi najväčšia láska môjho života, skončili sme spolu v auguste 2015 kvôli tomu, že odišiel robiť do zahraničia a neustáli sme diaľku. Od jeho návratu sme sa však začali zase stretávať a aj keď som sa v tom čase už stretávala s niekým iným, nedokázala som ho vyhnať z hlavy a napriek tomu, že sme spolu už definitívne skončili- o tom trošku neskôr- navždy bude mať špeciálne miesto v mojom srdci). Zistila som, že ma má stále rád ale celé to bolo strašne komplikované. Zároveň bol január mesiacom, kedy som spoznala veľa nových ľudí. Janči, Švédis (ktorý dosť rapídne ovplyvnil môj život a s ktorým som bola od januára v kontakte až do mája), Filipa a Peťa. Bolo to celkom šialené obdobie, veľa som partyovala, keďže som mala veľké stresy v škole a potrebovala som častokrát zresetovať hlavu. Plus som si dala ako 90% ľudí predsavzatie o aktívnom životnom štýle, ktoré mi prekvapujúco vydržalo až do septembra a podarilo sa mi dosť rapídne schudnúť aj keď už som stihla takmer všetko nabrať naspäť. Hell Yeah. Aspoň mám motiváciu do roku 2017 :D Keď som to zvládla raz, dokážem to opäť.

FEBRUÁR
Február som zahájila oslavou narodenín v Ministry s kamarátkami, kde som sa zoznámila s R., ktorý ma na Valentína prekvapil a v asi najväčšej búrke za mnou cestoval až zo Žiliny len preto, aby mi mohol dať ružičku. Heh. Napriek tomu, že som si s H. vysvetlila určité veci a povedal mi, že to na vzťah hneď nevidí, mala som v tomto čase celkom pekné a pozitívne obdobie, čo je u mňa celkom nezvyčajné, keďže som 90% času depresívne klbko nervov. Zároveň som si kúpila svoje prvé bežecké tenisky, začala som behávať (očividne to bol pre telo veľký šok, keďže mi za pár dní odišlo ľavé koleno a ja som musela asi dva týždňe maródiť doma lebo som s ním nemohla ani pohnúť). Kvôli tomu som mala celkom dosť voľného času, vrátila som sa ku blogovaniu a po uzdravení ma bráško pozval do kina na film Brooklyn, na ktorý som plánovala napísať aj recenziu ale bohužiaľ nevydalo, lebo som lenivé hovädo. Ehm.


MAREC
Ďalší prelomový mesiac. Začalo sa to celkom nevinne, kamarátka ma zobrala vonku aby ma zoznámila s novým objektom jej záujmu. Chalan mal so sebou aj partičku kamarátov, ktorí nás 90% času ignorovali, avšak s jedným z nich som si celkom fajn rozumela a celý večer sme sa rozprávali o nepodstatných blbostiach. V článku ho budem označovať písmenkom L. Pred mojim odchodom sme si vymenili čísla a úprimne som neočakávala, že by sa mi naozaj ozval. Lenže on to urobil a začali sme sa celkom pravidelne stretávať. Nočné prechádzky, sledovanie filmov u neho doma... Proste sme spolu trávili dosť času a aj keď spočiatku o nič nešlo, rozumeli sme si stále viac a viac. A práve teraz, keď som pomaly začínala zabúdať na H. (ja viem, ja viem, klamem samú seba, nedokázala by som zabudnúť. Tak povedzne, že ma myšlienky na neho a spomienky neotravovali tak často, ako doteraz), opäť sa mi ozval a pozval ma na výlet na miesto, kde sme mali naše oficiálne prvé rande. Asi si viete predstaviť, čo nasledovalo. Zmätok v hlave a srdci a chaos najvyššieho stupňa. Bonusom na záver mesiaca bolo, že som sa naučila zapletať boxer braids (absolútne netuším, prečo som túto vec považovala za takú dôležitú, že som si ju zapísala do poznámok k tomuto mesiacu... ale tak, asi mi to urobilo fakt radosť no).

APRÍL
Pokračovala som so stretkami s L. a jeho kamarátmi, poznala som už veľkú časť jeho partie, väčšina z nich mi sadla a celkom sme so rozumeli. A keďže kamarátkin priateľ je kamarát s L., zorganizoval sa hromadný výletík na jeden kopec, kde sme si všetci dosť vypili a padla prvá pusa s L. Od toho momentu sme boli tak nejak oficiálne spolu. Pár dní na to sme oslavovali kamoškine narodky v Luxore, čo bola zase luxusná ožieračka, kedy niektorí zúšastnení tancovali po stoloch, prípadne ležali na sedačkách a zaberali tak miesto ostatným návštevníkom, pričom nás musela čašníčka nadránom vyhnať, keďže potrebovala zavrieť podnik. V tomto mesiaci som zároveň prvý a poslednýkrát navštívila solárko, jedla sushi, dala si challenge týždeň bez facebooku (ktorý sa mi podarilo splniť!) a keďže som bola zadaná, vyzeralo to, že sa celá moja telenovela utíši a nasleduje krásne, pokojné obdobie. O-M-Y-L. M., ktorý sa na mňa minulý rok vykašľal zo dňa na deň bez akéhokoľvek vysvetlenia a kvôli ktorému som prebdela niekoľko nocí a revala ako pavián mi napísal list. LIST. Našla som si ho v schránke a úprimne som sa z neho niekoľko hodín spamätávala. Opäť sa mi potvrdilo, že človek sa vždy dočká vysvetlenia. Vždy. Možno to nepríde hneď. Možno to príde práve v čase, keď to najmenej očakávate. Každopádne, stretli sme sa, aby sme sa o tom celom porozprávali a napriek tomu, že som mu odpustila, nedokázala by som s ním zase byť. Plus, bola som v tom čase šťastná a nechcela som nič meniť. Iróniou ale je, že koncom mesiaca sme sa prvýkrát pohádali s L. a vyzeralo to celkom nahovno. Práve v takýchto chvíľach sa ale poznajú pravé kamarátky. S kamkou som teda vybehla na dlhú prechádzku, dobre sme sa porozprávali, povedala mi na viaceré veci svoj názor a domov sme sa vracali až niekedy neskoro večer. Plus si pamätám, že to bolo obdobie, kedy bolo straašne veľa chrústov a 90% času sme teda na ceste domov škriekali a kričali kvôli tomu, že nám večne narážali do tváre a my sme si museli nasadiť kapucne a prešprintovať domov.


MÁJ
Začiatkom mája už bolo pomerne pekné počasie. s L sme dali veci do poriadku, respektíve sme sa obaja tvárili, že je všetko okej ale myslím, že sme obaja tušili, že sa niečo pokašľalo. Opäť sa stretla celá parta u neho na záhrade, popíjali sme a užívali si pekného počasia. V polke mesiaca som si začalka všímať, že s L. niečo nie je v poriadku a to sa mi aj potvrdilo. Požiadala som teda kamarátku, nech sa popýta priateľa, či o niečom nevie a povedala mi, ževraj má L. nejaké problémy (o ktorých so mnou vôbec nerozprával) a je dosť možné, že sa vrátil ku tráve. Bola som z toho celkom mimo ale aspoň ma neprekvapilo, keď mi napísal správu, že si musíme dať pauzu, lebo si potrebuje dať nejaké veci do poriadku. Prekvapujúco som vtedy ani nerevala ani sa neopúšťala, ako som písala, nebolo to pre mňa až také prekvapenie, bola som pripravená na najhoršie. Chcela som si dať pokoj od každého, necítila som sa najlepšie. Ale samozrejme, ja nikdy nemôžem mať pokoj., Stále sa musí niečo diať. Koncom mesiaca sa Švédis vrátil na Slovensko, chcel sa stretnúť, tak sme zašli do kina. Keďže som mala cez víkend naplánovaný výlet s kamarátkou na našu chatu, navrhla som, či sa nechce pridať a on súhlasil. Zobral aj kamaráta a mali sme naozaj pekný deň. Večer však kamoška musela ísť domov a my traja sme zostali sami. Zapli sme telku, pozerali futbal, popíjali pivo... Vyzeralo to všetko tak dobre akurát sa stalo niečo, čo tu teraz nechcem vyťahovať a čo navždy pokazilo môj vzťah ku Švédisovi. V mojich očiach klesol na najnižší možný stupeň a hrozne mi ublížil. Dokonca až tak, že som mu ešte donedávna nedokázala odpustiť. Ale ako sa hovorí, treba odpúšťať. A keď nie kvôli tomu druhému, tak kvôli sebe, pretože pokoj na duši je neskutočne dôležitý a nikto vám nestojí za to, aby ste oň kvôli nejakému debilovi prišli.

JÚN
Sestra si s manželom kúpila motorku a samozrejme, že by som to nebola ja, keby som sa k švagrovi nevopchala na skúšobnú jazdu :D Moja oficiálne prvá jazda na motorke teda dopadla na výbornú a mala som z toho fakt obrovský zážitok. V tomto mesiaci som si zároveň nechala ostrihať vlasy presne po ramená (bola to pre mňa veľká zmena ale celkom vítaná). Opäť som sa celkom rozpartyovala, zoznámila som sa s Marekom, s ktorým som sa potom chvíľku stretávala (zašli sme aj do kina na film Conjuring 2- asi jeden z mála filmov, ktorý sa mi fakt neskutočne páčil) ale ukázalo sa, že sme príliš rozdielne povahy a tak sme to nesilili. Koncom mesiaca som začala byť neskutočne nadšená z blížiaceho sa leta a pochytila som pravú, nefalšovanú letnú náladu. Nakúpila som si viacero pekných letných vecičiek, s kamarátkou sme sa po škole chodili opaľovať na deke zároveň sme prvýkrát navštívili UrbanSpot, kde sa konala Welcome Summer party, z ktorej som mala zmiešané pocity a úprimne sa mi tam vôbec nepáčilo. Ehm. Skontaktoval ma kamarát Švédisa, ktorý bol vtedy s nami na chate s tým, že by sa so mnou rád stretol ale keďže som bola stále naštvaná a urazená, poslala som ho kade ľahšie a ďalej sa tým už nezaoberala.


JÚL
Mesiac, ktorý všetko zmenil. Opäť to začínalo nevinne. Prekvapujúco som sa cez prázdniny venovala iným veciam ako partyovaniu a nočným návštevám mesta. Myslím, že tento mesiac som do mesta zašla len raz- s kamarátkou, jej priateľom a jeho kamošmi, od ktorých som sa potom odpojila a pridala som sa ku druhej skupine, kde bola kamarátka so svojou sestrou. Opäť ma skontaktoval M. a po sto rokoch som sa stretla s Košičanom, ktorému som pripravila luxusnú prehliadku mesta a pamätám sa, že sme sa ten večer fakt veľa nasmiali a pobavili. Aby toho nebolo málo, zmeškal posledný vlak domov a keďže nemal kde prespať a my sme už čo-to vypili a ja som nemohla dovoliť, aby ma rodičia videli v takomto stave, prespali sme v pivnici :D :D Kto ma pozná vie, že nenávidím kúpaliská a plavárne. Avšak tento mesiac som sa výnimočne prekonala a s kamarátkou sme sa vybrali na plážové kúpalisko, kde sme sa 90% času opaľovali a smiali sa na nepodstatných blbostiach. Nasledoval týždeň na našej rodinnej chate, na pár dní k nám došla aj kamoška zo susedného mesta, s ktorou som sa už fakt dlho nevidela. Väčšinu času sme trávili v prírode na výletíkoch a bolo nám fantasticky. S ťažkým srdcom som napísala H. k meninám, keďže sme sa dlho nevideli, napísala som len suchú správu, aby vedel, že na neho myslím ale nič od neho neočakávam. On sa jej však fakt veľmi potešil a navrhol ďalšie stretko, z čoho som bola pochopiteľne vykoľajená ale príjemne prekvapená. Samozrejme, nemohla som odmietnuť. Urobili sme si celodenný výletík, veľa sme sa prechádzali, rozprávali a ukončili ho jazdou na bobovej dráhe :D Koncom mesiaca som s ním a jeho kamarátmi bola na festivale, kde sme veľa vypili a ja som na 100% pochopila, že ma má rád. Naozaj. Úprimne, nechcela som, aby tie festivalové dni skončili. Chcela som byť s ním každú sekundu. Lenže napriek tomu, aké krásne to bolo, všetko sa zase muselo pokašľať. Posledný deň festivalu som si všimla, že sa niečo zmenilo na jeho prístupe, určite to bolo spôsobené istými vecami, ktoré sa udiali deň predtým. Keď ma teda potom doviezol domov a rozlúčili sme sa, klesla som do postele a celý týždeň som prerevala, poriadne som nejedla a bolo to asi jedno z najhorších období tohto roka. Pred našou rozlúčkou ani nemusel nič povedať, stačilo sa na neho pozrieť a ja som to pochopila. Bol koniec. Už sa nebudem musieť obávať toho, že si znenazdajky objavím správu od neho, že ma niekde pozve alebo že mi bude naďalej robiť v živote prievan. Prišla som o jedného z najdôležitejších ľudí v mojom živote. A tá bolesť, ktorú som cítila sa ani nedá popísať slovami.

AUGUST
Celý august som bola mimo po udalostiach z júla. Necítila som sa v pohode. Väčšinu času som bola doma a nikam sa mi nechcelo chodiť. Urobila som si akurát výletík za kamarátom do roboty, keďže mi vtedy písal, že čašníkuje, že má málo ľudí a že sa nudí. S kamarátkou som raz vybehla do mesta, kde som úplnou náhodou narazila na L, ktorého som ale celý čas ignorovala. Na týždeň som bola u sestry na prázdninách, keďže si všimla, že mám zlé obdobie, že pomaly ani nevychádzam z domu a tak rozhodla, že zmena prostredia mi príde vhod. Opäť som odišla s rodinou na chatu, chodili sme na výlety, napadla ma back to school mánia, kedy som začala zháňať nové vecičky do školy (minula som na to asi všetky našporené peniaze a keď nad tým teraz rozmýšľam, bola to úplne zbytočná investícia, lebo školu nenávidím a gumy v tvare makroniek to fakt nezachránia :D :D). Koncom augusta som mala ale pretlak kreativity a vrátila som sa ku pleteniu náramkov a urobila som si niekoľko nových vecičiek z fimo hmoty. Celkom fajn psychohygiena.


SEPTEMBER
September bol perfektný aj napriek tomu, že sa asi každému spája s návratom do školských lavíc. My sme sa do nich vrátili až trochu neskôr, keďže prvý týždeň sme mali plavecký a tak sme odcestovali do Chorvátska do Biogradu na Moru, kde sa mi ohromne páčilo a mám kopec nádherných zážitkov. Asi o tom viac nebudem písať, všetko o našom pobyte tam si môžete prečítať v tomo veeeľmi podrobnom článku :D Zároveň som v tomto mesiaci začala sledovať novú sériu American Horror Story (ja ten seriál tak neskutočne milujem, sprevádza ma od 1. série). Keďže som sa v Chorvátsku hrozne rozožrala, začala som s intervalovými tréningami, vďaka ktorým som sa zoznámila s T. Plus som tento mesiac fakt veľa nakupovala.

OKTÓBER
Moja stará rachotina, ktorú ani nemôžem nazývať notebookom, začala haprovať viac ako dovtedy a preto bolo isté, že poputuje do opravy. Jeden chalan, budem ho označovať D. sa navrhol, že mi ho dá do poriadku a napriek tomu, že som veľmi naliehala, nič za to nechcel, tak sme sa aspoň dohodli, že ho za to niekedy pozvem na pizzu alebo čaj. Takto sme sa vlastne zoznámili. Odvtedy sme absolvovali niekolko výletov, zašli sme aj s jeho kamarátmi na bowling a večer sme ukončili v jednom bare. Ako sa tak pozerám do poznámok k tomuto mesiacu, mám tu poznačené, že som mala veľa povinností v škole, asi to bolo jedno z tých šialených období, kedy som v škole viac nebola ako bola a musela som toho veľa doháňať a dopisovať. Jedinou mojou záchranou a asi aj dôvodom, prečo som sa úplne nescvokla boli večerné výletíky s D.


NOVEMBER
V tomto mesiaci som dopozerala AHS, skolila ma choroba, čiže som bola veľa času doma a sledovala som veľa filmov. Po vyzdravení som opäť trávila veľa času s D. a jeho kamarátmi, behali sme po vonka plus sme mesiac zakončili dvojdňovou chatovačkou, ktorá bola úplne perfektná, spoznala som veľa fajn ľudí a mám z tade kopec zážitkov a pekných spomienok :D Zároveň sme sa tam oficiálne dali dokopy s D. a musím si poklepkať, začalo mi krásne obdobie a ja som opäť relatívne spokojná a šťastná. Samozrejme, nič nikdy nie je dokonalé ale keď si to porovnávam s ostatnými mesiacmi, mám pocit, že som konečne našla svoje miesto. Mám rada D. (aj keď mám rada je asi slabé slovo), mám rada jeho partiu, fakt sú to po dlhom čase ľudia, ktorí mi veľmi sadli a ktorí sa na nič nehrajú. Takže ak toto celé predsa len niekto číta, prosím, držte mi palce, nech som konečne šťastná.

DECEMBER
Spolu s D. sme boli na oslave narodenín jednej z jeho kamarátok z partie, s kamarátkou sme opäť zašli po sto rokoch do klubu. Celkovo december je zatiaľ krásny mesiac. Vianoce som strávila s rodinou na našej rodinnej chate, teším sa aj z toho, že sme konečne mali biele Vianoce aj keď ten poprašok sa absolútne nedá porovnávať s niekoľkými centimetrami snehu, ktoré tu bývali minulé roky. Chýba mi tradičné stavanie snehuliaka, guľovačky a sánkovačky. Ježiško bol ako každý rok neskutočne štedrý, úprimne som premýšľala aj nad tým, že by som spravila článok o tom, čo som dostala na Vianoce ale som strašne lenivá jednotlivé veci pofotiť :D Ak by ste však predsa len mali záujem, určite mi to napíšte do komentáru a možno sa k tomu dokopem :) Plus mám pocit, že ľuďom cez sviatky začalo prepínať. Práve teraz, keď som šťastná s D., napísal mi znovu Švédisov kamarát, že Švédis by sa so mnou rád stretol, všetko mi vysvetlil a prelomil ľady. Ja som ho ale celkom razantne zrušila a vysvetlila som mu, že už má všetko odpustené ale viac mu nemám čo povedať a že sa s ním stretnúť nechcem. A aby toho nebolo málo, pred pár dňami mi okolo 1:30 v noci napísal L., že ak nespím, že by sme sa mohli ísť prejsť. Bolo toho na mňa akosi veľa, s kamarátom Čmeliakom sme teda dopili fľašu grepovej vodky, ktorá mi ostala ešte zo začiatku decembra a razom všetko vyzeralo jednoduchšie :D Koncom mesiaca sme sa s D. a jeho kamarátmi vybrali na 6- hodinovú sánkovačku, z ktorej som sa vrátila úplne odrovnaná a premočená. Avšak uvedomila som si, ako veľmi mi podobné činnosti z detstva chýbali a snáď to v blízkej dobe ešte zopakujeme, sneh si treba predsa užiť. Čo sa týka Silvestra, ten u mňa nevypálil zrovna najlepšie, práve naopak, povedala by som, že to bola jedna z najhorších osláv nového roka, aké som zažila a preto dúfam, že sa tentokrát porekadlo "Ako na nový rok, tak po celý rok" nevyplní.

Chcela by som vám teda v závere tohto dlhočizného článku popriať ten najkrajší rok 2017, aby sa vám v ňom podarilo naplniť všetky predsavzatia, ktoré si dáte (ak si teda nejaké dáte :D) a aby to bol pre vás zatiaľ najkrajší rok vášho života, na ktorý budete spomínať len v tom najlepšom a ktorý bude plný radosti a nádherných chvíľ!
.

Kam dál