Prečo nikdy nebudem populárna blogerka?

Neděle v 11:59 | MARY |  Články na mnou vybrané témy

Hneď na úvod by som rada uviedla, že obdivujem každého, kto si dokáže blogovaním zarábať, každého, kto má jasný cieľ, ktorý chce prostredníctvom blogu dosiahnuť a ide si za ním a svojim spôsobom aj každého, kto blogovať začne len s vidinou slávy a produktov zadarmo. Nič z toho by som ja totižto nedokázala. Každý svoj blog som si založila z toho dôvodu, že ma bavilo písať na najrozličnejšie témy a aj keď je pravda, že vysoká návštevnosť a veľa komentárov poteší každého (nehovoriac o tých peniazoch, spoluprácach a blogerských akciách), nikdy to nebolo to, po čom by som nejako extrémne túžila a išla by som za tým aj cez mŕtvoly. Aké sú teda dôvody, prečo nikdy nebudem populárna blogerka?

Nikdy neplánujem zmeniť hosting. Blog.cz má veľa chýb a asi by nikto nemohol tvrdiť, že je to najlepšie miesto pre zakladanie blogov. Ja som na ňom ale začínala v roku 2009 a nejako nemám potrebu sa presúvať. Vyhovuje mi tu všetko, jednoduchosť pri nastavovaní designov, písanie článkov je jednoduché, rada sa hrám s designom aj s formou článkov... Jediné, čo mi možno trochu prekáža je fakt, že čo sa týka komunity, je to trochu slabota (mám pocit, že tie staršie blogy predstavujú akúsi uzavretú partu, do ktorej už nových ľudí nepúšťajú) ale myslím, že aspoň my, tí novší blogeri vieme držať pokope. A hlavne v tomto období, kedy sa skoro každý presúva na blogspot naozaj nechcem blog.cz opúšťať.

Fotiť vlastné obrázky je pre mňa veľké tabu. Viem, že v súčasnej dobe môže byť fotografom takmer každý (aspoň sa to hovorí), keďže naše múdre telefóny už dokážu fotiť naozaj slušne. Povedzme si ale úprimne, fotenie napríklad recenzovaných kozmetických produktov nie je také jednoduché. Nájsť správne pozadie, čakať na vhodné svetlo, vystihnúť na fotke potrebné detaily... Viackrát som sa o to pokúšala ale nikdy som nebola s výsledkom spokojná. Máte nejaké osvedčené tipy na to ako fotiť pekné fotky aj bez drahej techniky? Ďalším problémom je, že mám celý blog ladený do istých farieb a ak sa s touto paletou fotky nezhodujú, je to prúser. Vždy je jednoduchšie nájsť si na internete ilustračné fotky, ktoré sa do článku hodia najviac, ako sa niekoľko dní (minimálne v mojom prípade) trápiť s fotkami.

Ďalším bodom sú peniaze. Väčšina tých najviac úspešných blogov má vlastnú doménu, za ktorú sa pochopiteľne niečo platí. A ja aj keď s ťažkým srdcom musím priznať, že platiť za blog a akékoľvek služby rozhodne nechcem. Rada do seba investujem ale príde mi zbytočné vyhadzovať peniaze za niečo, čo môžem mať aj zadarmo. Navyše som jeleň do kódovania, akési html mi vôbec nič nehovorí a áno, som si vedomá toho, že na internete je veľa návodov a online lekcií, kde sa dajú naučiť základy ale niečo mi hovorí, že moje mozgové bunky by sa s niečím takýmto popasovať jednoducho nevedeli. Navyše nemám peniaze na tú spomínanú drahú techniku, na pravidelné nákupy oblečenia, ktorým by som zaujala, na úžasné cesty po svete, z ktorých by som písala reportáže a články s tipmi kde na kávu, kde sú najlepšie pláže, odporúčania na hotely atď (aj keď toto by ma naozaj veľmi lákalo! :D). Pre mňa osobne je úspech, že si môžem dovoliť cestovať v rámci Slovenska a aj keď dovolenka na Bali znie lákavo, je to úplne mimo moju ligu :D

Jedným z dôvodov, prečo tak milujem blogovanie je práve to, že môžem písať o tom, čo ma baví a o čom sama chcem. Isto musí byť skvelý pocit dostávať produkty zadarmo, horšie je potom to, že je potrebné na ne napísať nejakú recenziu, s ktorou na vás (minimálne podľa toho, čo som čítala u ostatných blogeriek) celkom tlačia a máte pravdepodobne aj stanovený nejaký limit, dokedy ju musíte napísať. V tom momente by to pre mňa prestalo mať akýkoľvek zmysel. Neznášam, keď mi niekto diktuje čo a ako a kedy mám robiť a to nie len v blogovaní. Navyše blogerky, o ktorých takmer nikto nevie majú obrovskú výhodu- môžu sa zo dňa na deň vypariť, dať si na niekoľko týždňov pauzu a potom sa bez akýchkoľvek blbých pocitov vrátiť naspäť a nemať obavy, že budú mať instagram zaplnený správami od sledovateľov, prípadne sa za to musieť niekomu nedajbože ospravedlňovať. Do kariet mi nehrá ani moja introvertná povaha. Ak si predstavím začarovaný kruh akcií a meetingov, dvíha sa mi žalúdok. Samozrejme, nehovorím, že sú podobné akcie zlé, to vôbec nie, ja sama mám niekedy chuť sa socializovať a ak by ma na takúto akciu niekto pozval, bola by som náramne pyšná ale s veľkou pravdepodobnosťou by som odmietla. Neznáme priestory, neznámi ľudia... Nič pre mňa. Mám rada svoj pokoj, čas sama so sebou, kedy si čítam knihy, prezerám iné blogy, pozerám seriály a nemám z toho vôbec výčitky. Niekedy je fajn mať busy týždeň, kedy sa človek cíti maximálne nabitý energiou a produktívny, no ak by som mala mať takýto celý život, asi by som sa zbláznila.

Ako to vnímate vy? Máte pocit, že ste populárnymi blogermi? Alebo chceli by ste nimi byť? Prečo áno/nie? Aké máte plány a ciele so svojim blogom? Budem sa veľmi tešiť na vaše komentáre! :)
.
 

Creative Exercise: Five Imaginary Lives

12. srpna 2018 v 12:40 | MARY |  Články na mnou vybrané témy

Youtuberku Aileen z kanálu Lavendaire vám istotne nemusím predstavovať (minimálne pokiaľ čítate môj blog viete, že som ju už v niekoľkých článkoch zmienila). Zbožňujem jej videá, ktoré sú pre mňa obrovským zdrojom inšpirácie, rovnako tak aj jej instagram a podcast Lavendaire Lifestyle. Tí zainteresovaní určite vedia o čom hovorím. Každopádne, raz som sa rozhodla venovať celý večer čítaniu jej blogu a hľadaniu inšpirácie na nové články. Skvelý nápad na seba nenechal dlho čakať. Pointou tohto kreatívneho cvičenia je napísať 5 spôsobov, akými si človek (v tomto prípade ja) vie predstaviť viesť život. A čím konkrétnejšie to opíšete, tým lepšie. Už od detstva sa mi striedali moje vysnívané povolania a takmer v každej etape môjho života som si predstavovala budúcnosť úplne inak. Rozhodla som sa teda, že si to v tomto článku pekne zosumarizujem a ak sa vám tento nápad zapáči, určite sa nebojte napísať podobný článok a nezabudnite naň zanechať aj link v komentároch. Kým by som teda bola, ak by som mala možnosť žiť 5 rôznych životov?

Už od prvého stupňa základnej školy som neskutočne zbožňovala knihy. S tým sa samozrejme spája aj potreba písať vlastné príbehy, vďaka ktorým som sa častokrát utiekala do imaginárneho sveta, kde bolo všetko podľa mňa a zbožňovala som ten pocit natoľko sa zahĺbiť do deja (či už do knižky alebo pri spomínanom písaní), že som prestávala mať pojem o čase a realite. V tomto tranze som dokázala vydržať aj niekoľko hodín a maminka mi musela chodiť pripomínať, aby som sa napila a konečne aj niečo zjedla. S tým sa spájalo aj moje prvé vysnívané povolanie: spisovateľka na voľnej nohe. A niečo vo mne k tomuto snu stále inklinuje. Vždy som chcela veľa písať, živiť sa tým a vydávať pravidelne knižky pre tínedžerov. Snívala som o tom, že by mi toto povolanie dobre zarábalo, bola by som veľmi úspešná, knihy by mi prekladali do iných jazykov a žila by som v útulnom bungalove so svojim milujúcim manželom a veľkým hafanom niekde v blízkosti mesta ale zároveň na mieste, kde by sme mali možnosť kedykoľvek vybehnúť do prírody a kde by sme si mohli užívať kľud a pohodu.

Asi pred troma rokmi, keď som si písala články len sama pre seba s túžbou založiť si nový blog (celkom iný ako boli tie predchádzajúce) som snívala o povolaní úspešnej lifestyle blogerky. Možno to bolo spôsobené aj tým, že som ešte poriadne nepoznala samú seba a tak trochu som závidela všetkým tým slávnym blogerkám ich maximálnu vyťaženosť, možnosť cestovania a samozrejme aj veľa produktov, ktoré dostávali zadarmo a mne sa o nich mohlo len snívať. Túžila som chodiť na akcie, mať veľa kontaktov a byť rovnako sebavedomá a úžasná. Do toho samozrejme stíhať aj osobný život, byť skvelou partnerkou, dcérou, sestrou a kamarátkou. Tento sen sa ma nedržal až tak dlho a v podstate môžem s čistým svedomím napísať, že okrem množstva kontaktov už po ničom z toho netúžim. (A po cestovaní samozrejme ale to sa podľa mňa časom spraví a cestovať jednoducho BUDEM). A hlavne si uvedomujem, že je to pre mňa absolútne nereálny sen, keďže sa to maximálne vylučuje s mojou introvertnou povahou. Na akcie, kde by som nepoznala žiadnych ľudí by som chodiť nechcela, nechcela by som písať recenzie z donútenia na produkty, ktoré by mi prišli, nechcela by som mať okolo seba kopec fejkových "priateľov", u ktorých by som si nemohla byť istá, o čo im vlastne ide. A hlavne, nikdy by som sa nechcela blogom presláviť. O tom sa viac ale rozpíšem v inom článku. Čo tým chcem povedať je fakt, že by som nezniesla pocit, že ma spoznávajú cudzí ľudia a bála by som sa množstva hejterov a negatívnej kritiky. A hlavne by som mala strach, že sa písanie pre radosť zmení na povinnosť a to je podľa môjho názoru priama cesta do záhuby.

Vysnený život číslo tri je sen, ktorý sa ma drží momentálne a po čom neskutočne túžim od začiatku maturitného ročníka (som zvedavá, ako dlho mi vydrží :D). Chcela by som si v zahraničí založiť vlastnú, útulnú kaviarničku spojenú s cukrárňou s priateľom, byť dostatočne finančne zabezpečená, aby som si mohla dovoliť veľa cestovať, pokračovať v zbieraní magnetiek z rôznych kútov sveta, nosiť si z ciest krásne suveníry, ktoré by nám skrášľovali bývanie a samozrejme, môcť si dovoliť kúpiť veci pre rodinu, aby boli rovnako šťastní ako ja a aby na mňa boli nefalšovane hrdí. Do toho sa vzdelávať v oblasti interiérového dizajnu, ktorý by mi popri podnikaní zarábal ďalšie peniažky. Ach, ako krásne sa to číta. A verte mi, že v mojej hlavne to aj krásne VYZERÁ :D Uvidíme, ako to nakoniec dopadne, za pár rokov možno spravím update :D

Vždy som túžila vedieť kresliť. Každému, kto to čo i len trochu ovládal, som závidela (okrem môjho priateľa samozrejme, tomu závidím iba v dobrom :D). Musí byť krásne prísť domov a v kľude si zobrať farby, prípadne ceruzku a hodiť na papier niečo, čo vám práve napadne. Alebo si pri kreslení či maľovaní len psychicky oddýchnuť. Toto ja nikdy nezažijem (niečo podobné pre mňa predstavuje písanie článkov), keďže kresliť absolútne neviem a bohužiaľ si nemyslím, že sa to niekedy zmení. Je otázne, čo by som robila, ak by som to vedela. Ale pravdepodobne by som sa snažila preniknúť do fashion sveta. Kresliť si vlastné originálne modely, vedieť si ich ušiť na stroji, neskôr možno založiť vlastnú značku oblečenia, ktorá by sa rozrástla po celkom svete a postavila by som obrovské impérium z ničoho. V podstate druhá Sophia Amoruso :D Zúčastňovala by som sa rôznych akcií, prehliadok, všetko to poctivo dokumentovala a inšpirovala by som sa tým v ďalšej tvorbe. Fashion svet ma stále neprestáva udivovať, stále sledujem novinky, ktoré mi častokrát vyrazia dych (nie len v pozitívnom slova zmysle) ale celkovo móda mi príde ako neskutočne súťaživé odvetvie, v ktorom uspejú len tí najlepší a najviac priebojní. A k takým ľuďom som ja nikdy neparila. Isté ale je, že ak by sa mi to podarilo, chcela by som robiť veci inak, chcela by som byť zmenou, ktorú tak veľmi túžim vidieť vo svete. Ľudia pracujúci pre moju značku by pracovali vo férových podmienkach, z kvalitných látok, neprodukovali by sme toľko oblečenia ako fast fashion reťazce a spolupracovali by sme s rôznymi sekáčmi, ktoré by nám posielali nejakým spôsobom poškodené oblečenie, ktoré by sme dokázali pretvoriť na niečo krásne a moderné. Znie to super, škoda len, že to nie je také jednoduché :D

No a stavím sa o všetko na svete, že vás tento posledný imaginárny život prekvapí. Až do predmaturitného ročníka som zbožňovala chémiu a všetko s ňou spojené. Mala som z nej jednotky, bavila ma a preto nebolo prekvapením, že som si ju zaradila aj medzi maturitné predmety. O tom, že to asi bola chyba sa rozpisovať v tomto článku nebudem (:D) každopádne, niečo vo mne ma ťahalo ísť študovať chémiu ďalej, prípadne farmáciu. Túžila som nadobudnúť všetky dôležité vedomosti, neprestajne sa aj vo voľnom čase vzdelávať a jedného dňa by som chcela vymyslieť liek na všetky momentálne neliečiteľné choroby a počítam medzi ne aj rakovinu, keďže chemoterapia sa môže ukazovať ako efektívna ale o šetrnosti k ľudskému telu nemôže byť ani reč. Navyše, stále nie je isté, že sa človek vylieči a pri riešení tohto problému sa objavuje až príliš veľa ALE. Farmáciu som chcela študovať aj z iného dôvodu. Rovnako ako po vlastnej módnej značke som túžila vyvinúť aj novú značku kozmetiky na prírodnej báze, ktorá by pomáhala ľuďom aj s najhorším typom akné (akné je zlo, sama viem, o čom hovorím) a vyliečila by ho dokonale a maximálne efektívne, bez možnosti toho, že by sa ešte niekedy vrátilo.

Čo vaše imaginárne životy? Čím ste chceli byť, keď ste boli malí? Ako vidíte svoju budúcnosť teraz? Našli ste sa v niečom z toho, čo som popísala v dnešnom článku? Budem sa tešiť na komentáre! :)
.

Máj & Jún & Júl

4. srpna 2018 v 13:29 | MARY |  Monthly Notes


Za veľké oneskorenie tohto článku sa radšej ospravedlňovať nebudem, koniec koncov, v tom minulom som sa zmienila, prečo bola moja aktivita posledný mesiac taká katastrofálna. Máj bol mesiac, ktorého som sa podvedome bála od začiatku štvrtáku. Iróniou je, že čím bol máj a maturita s ním spojená bližšie, bála som sa menej a menej a intenzívne pocity strachu som zaznamenala až deň pred maturitami. O konci strednej školy a samotnej skúške dospelosti sa ale rozpíšem až v ďalšom článku, dnes sa vám pokúsim tradične zhrnúť aj ďalšie veci, ktoré sa počas mája udiali v mojom živote.

ČO SA DIALO?

Akoby toho nebolo málo a samotná maturita pre mňa nepredstavovala dosť stresu, začiatok rekonštrukcie nášho bytu sa naplánoval presne na 21. mája, čo bol prvý deň môjho akademického týždňa, počas ktorého som si musela zabaliť všetky saky-paky a presťahovať sa na dlhší čas ku priateľovi, keďže náš byt sa stal na niekoľko týždňov úplne neobývateľným. Možno niektorí z vás poznajú ten pocit, keď sa vám v novom prostredí nedá sústrediť, spať ani učiť či pracovať. Napriek tomu, že som u priateľa pravidelne prespávala a trávila tu čas, nikdy som sa tu neučila a ukázalo sa, že s tým budem mať veľký problém. Informácie mi išli do hlavy ťažko, v dôsledku čoho som sa učila len absolútne minimum vecí, ktoré som potrebovala vedieť. Nervy som teda mala takpovediac v kýbli ale zato som si aspoň vyskúšala, aké je to žiť s priateľom, keďže plánujeme spoločnú budúcnosť. Ďalej sme s mužom vyskúšali novú kaviareň v nákupnom centre (je to náš veľký úspech lebo zvyčajne chodíme do kaviarní, na ktoré sme zvyknutí a nikdy nás nesklamali), čo sa ukázalo ako krok vedľa, lebo sme skončili nepríjemne prekvapení z pomalej obsluhy (kým sa nás čašníčka prišla opýtať na objednávku, ubehlo asi 20 minút a na ľadovú kávu a presso s mliekom sme čakali asi polhodinu ak nie viac) a keď sme si zo zaujímavosti čítali recenzie na tento podnik, zistili sme, že sme neboli jediní a na pomalú obsluhu sa sťažuje pomerne dosť ľudí. Jej meno si už nepamätám (mám vo zvyku na zlé veci zabúdať :D) ale keď okolo nej najbližšie pôjdeme, zapíšem si ho a doplním sem. Počas mája sme tiež boli pozvaní na svadbu priateľovej kamarátky zo strednej, na ktorú som sa veľmi tešila ale keďže sme zistili, že mi učenie nejde zrovna dobre a som veľmi pozadu, rozhodla som sa, že radšej zostanem doma. Vedela som, že po oslave by som potrebovala minimálne jeden deň na regeneráciu a oddych a tým pádom by som stratila rovno dva dni, ktoré som sa mohla venovať učeniu. Nuž, maturita si opäť vypýtala svoju daň.

ČO SOM POZERALA?

Začiatkom mája som si hľadala nejaký 20 minútový seriálik najlepšie s jednou sériou, aby som ho stihla počas mesiaca dopozerať. Výber padol na Everything Sucks, o ktorom som vôbec nič nepočula a nečítala, avšak spĺňal obe moje podmienky a tak som sa do neho pustila. Nakoniec som ho dopozerala pomerne rýchlo, trvalo mi asi tri dni, kým som sa ním prelúskla a kebyže ma baví viac, trvalo by to asi ešte menej. Mala som pocit, že sa celý dej vlečie strašne pomaly, nevedela som sa vcítiť do pocitov hlavných postáv, ktoré síce pôsobili milo, ale prišli mi nezaujímavé a obyčajné. Niektoré vedľajšie postavy boli naopak strašne nesympatické a absolútne ma nezaujímali, čo vyústilo do toho, že som seriál nakoniec sledovala len kvôli dvom postavám, u ktorých ma zaujímalo, ako sa bude ich vzťah vyvíjať a ktorým som naozaj fandila. Kebyže mám seriál v skratke zhodnotiť, vôbec ma neohúril, miestami dokonca nudil, postavy tiež nič moc, rovnako tak aj jeho hlavná myšlienka. Tie dve postavy, ktoré ma v ňom bavili (boli to mimochodom riaditeľ Ken Messner a matka Luka- Sherry) ale seriál trošku zachraňovali, , rovnako tak aj niektoré scény, ktoré boli celkom milé, prípadne doplnené peknou hudbou. Úprimne ani neviem, či sa budú objavovať ešte ďalšie diely, prípadne či bude aj druhá séria, nemala som akosi chuť to zisťovať a je veľmi otázne, či sa do nich ešte vôbec pustím.

ČO SOM ČÍTALA?

V máji som sa dostala na blog stylingbyme, ktorý vedie stylistka Katka. Všetky jej články som stihla prečítať v priebehu jedného večera, veľmi ma baví jej jednoduchý, minimalistický štýl a celkové spracovanie blogu. Nájdete na ňom veľa zaujímavých rád ohľadom stylingu ale sem tam aj nejaký ten kozmetický článok. Ak ste teda rovnakým zástancom minimalistického štýlu ako ja, tu by ste si mohli prísť na svoje. Ďalej ma veľmi pobavil článok od Nat o tom, ako v skutočnosti prebieha dovolenka jednej matky. Nikdy som nepatrila k fanúšikom podobných "materských" článkov, keďže ešte sama nemám dieťa, neviem sa s tým veľmi stotožniť a nemajú pre mňa veľkú výpovednú hodnotu. Nat sa ale podarilo v tomto článku zhrnúť všetko, čo som si vypočula od sestry, ktorá už deti má a zároveň aj to, čo som sama odpozorovala jednak od nej a jednak od mamky. Odporúčam teda všetkým, ktorí sa chcú trošku pobaviť alebo stráviť pár minút pri čítaní niečoho jednoduchého. Aby ste si trošku precvičili angličtinu, spomeniem tu aj článok so 6 dôvodmi, prečo blogovanie nie je mŕtve. Určite ste si aj vy všimli, že momentálne ľudia radšej uprednostňujú videá na youtube alebo krátke príspevky na instagrame, akoby mali zabiť niekoľko minút svojho drahocenného času čítaním článku na blogu, nedajbože aj zanechaním nejakého komentára. Nie je teda divu, že sa objavujú názory o tom, že je blogovanie mŕtve. Po prečítaní tohto článku ale zmeníte názor. No a nakoniec pre všetkých, ktorých rovnako ako mňa fascinuje život v dodávke na cestách, odporúčam tento článok, ktorý vás do takéhoto štýlu života aspoň z časti zasvätí.

Keď si spätne čítam poznámky, ktoré som si napísala ku mesiacu jún, veľa sa toho nestalo, ak nerátame niekoľko výletíkov, ktoré som ale nijakým spôsobom nedokumentovala a týždeň na našom rodinnom dome na Liptove, kde som prečítala asi milión starých knižiek. Do toho som sa stihla asi po sto rokoch stretnúť so sesternicou, s ktorou som zašla večer do mesta a čo-to sme popili. Tiež máte vo svojom živote ľudí, s ktorými ste v podstate vyrastali a aj keď sa s nimi veľmi dlho nevidíte a v podstate nič o nich neviete, pri osobnom stretnutí máte pocit, že sa nič nezmenilo a viete sa naozaj výborne porozprávať? Koncom mesiaca sa mi podarilo nájsť brigádu v sekáči u nás v meste, z ktorej som bola absolútne nadšená ale o nej vám napíšem zase v samostatnom článku.

ZAUJÍMAVÉ APLIKÁCIE

Neviem, či to tak máte aj vy, no okrem klasických aplikácií typu Instagram, Pinterest, We♥It a podobne si vždy rada stiahnem aj nejaké appky, z ktorých sa dozviem niečo nové a zaujímavé. V júni som sa konkrétne najviac zaujímala o kreatívne písanie a kreativitu ako takú, čiže aplikácie, ktoré vám dneska odporučím sa budú týkať práve tejto oblasti. Vďaka prvej s názvom Boost your creativity som sa dočítala niečo viac o procese brainstormingu a napríklad o hľadaní inšpirácie na internete. Druhá aplikácia Creative Writing mi zase presne objasnila, čo to kreatívne písanie vlastne je, ako prebieha písanie knihy (jedna kapitola bola špeciálne venovaná aj písaniu knihy pre deti), našla som tam aj niekoľko tipov, ktoré pomôžu každému písalkovi. Okrem iného sa tam autor venuje aj otázke, či je schopnosť písať kreatívne dar, talent, ktorý treba rozvíjať alebo sa s ňou človek narodí? Nesmiem zabudnúť spomenúť ani tipy, ako písať básničku plus odkazy na pár zaujímavých webov, ktoré sa môžu každému písalkovi hodiť. Jedna kapitola je tiež venovaná kreatívnemu riešeniu problémov alebo inak- ako pristupovať ku problémom po kreatívnej stránke. No a úplne na záver sa tu rozoberajú aj jednotlivé typy blokov alebo aj kvality človeka, ktorý môže nosiť prívlastok kreatívny. Posledná aplikácia, ktorú vám dnes spomeniem nesie názov Developing creativity, kde som sa dočítala niečo o vlastnostiach kreatívnych ľudí, o tom, prečo je kreativita dôležitá v každodennom živote, spôsoby jej rozvíjania a aj niekoľko naozaj zaujímavých definícií kreativity. Musím ale upozorniť, že aplikácie sú písané v angličtine, ktorá môže niekomu robiť problém. Ale ak ste zvyknutí na čítanie po anglicky, prípadne pozeranie videí v tomto jazyku, istotne vám to problém robiť nebude :)

ZAUJÍMAVÉ ODKAZY

Aj v júni som čítala niekoľko zaujímavých článkov, o ktoré by som sa dnes s vami rada podelila. Začneme článkom na pobavenie, konkrétne na tému- 16 vecí, ktoré ste museli mať, ak ste sa narodili v 90. rokoch. Ja som 90-tky zažila len jeden rok (a pochopiteľne si na to nepamätám :D) no takmer všetko spomínané v článku poznám, dokonca veľmi dobre! :D Keďže som v máji maturovala, prázdniny mi začali už začiatkom júna. Počas neho som ale stále akosi spracúvala, že už som v škole skončila a spätne si rekapitulovala všetko, čo sa počas maturity stalo. Keď sa mi teda pod ruku dostal článok 26 vecí, ktoré nechcete povedať u maturity, naozaj som sa pobavila. Na Timkinom blogu som tiež našla článok o českých a slovenských zdrojoch pre blogerov, ktorý ma veľmi zaujal. Ak však radi čítate skôr články na vážnejšie témy, možno sa vám bude páčiť ten od Vendy Jirmannovej, prípadne ten z Kurníku o krehkosti našej mysle. No a na záver nesmú chýbať ani anglické články, na mňa osobne najviac zapôsobil ten od Marzie (ktorý asi nebude nič pre vás ak ju vyslovene nesledujete a o jej život sa vôbec nezaujímate) alebo ten, ktorý by si mal prečítať asi každý, kto sa venuje písaniu, či už pre svoje vlastné potešenie alebo s iným zámerom. Nesie názov Ways to Find and Explore Your Voice in Writing. Och! A skoro som zabudla. Tiež zbožňujete sledovať diela umelcov, ktorí nám ukazujú, ako by rôzne Disney princezné vyzerali v reálnom živote? Ja som takých obrázkov videla už nepočetne veľa, no keď sa na mojom instagrame objavil Jirka Vinse, všetkých ostatných umelcov, ktorí sa tomuto venujú, zamietol pod koberec. Veď posúďte sami.


Ak by som mala jedným prídavným menom zhrnúť júl, bolo by to pracovný. 90% času som strávila v práci ale nesťažujem sa, aspoň som si čo-to zarobila. V sekáči plánujem zotrvať ešte celý august a potom sa uvidí, čo ďalej :) Napriek tomu som ale stihla niekoľko výletov. S kamarátom, s ktorým sa teraz vidím pomenej keďže robí v Bratislave sme prechodili Sliač, s priateľom sme vycestovali za jeho rodinou a hafanom na Povrazník, kde sme strávili celý deň vonku a prechádzali sa po horách, keďže počasie bolo nádherné. Samozrejme, skončila som celá spálená a červená ako rak, ale bohužiaľ, to je daň za môj typ pokožky, na čo som si už zvykla. V júli som sa tiež po dvojmesačnej rekonštrukcii nášho bytu konečne mohla nasťahovať späť a ako som už v predchádzajúcom článku načrtla, bývanie s priateľom síce bolo skvelé no domov je predsa len domov :) Na týždeň u nás bola neterka na prázdninách, kvôli práci som sa jej nemohla príliš venovať čo ma veľmi mrzí. Každopádne, práve vďaka robote v sekáči som tento mesiac dosť nakupovala, našla som si tam niekoľko pekných kúskov, ktoré vám pravdepodobne ukážem v článku "Moje najlepšie úlovky zo sekáča", ale ten je ešte nedohľadne :D No a jeden celý deň som sa tiež potulovala s maminkou po obchodoch, keďže mi spoločný čas s ňou veľmi chýbal.

PREČÍTANÉ KNIHY

Za júl som stihla prečítať len dve knižky, čo je v porovnaní so siedmimi v júni celkom slabota. Jednalo sa o Denník Anny Frankovej, ktorý si kúpila mamka v ten deň, keď sme spolu boli na nákupoch (možno trošku aj na môj popud :D) lebo kto číta tento blog dlhšie iste vie, že táto kniha bola na mojom pomyselnom knižnom wishliste už veľmi ale naozaj veľmi dlhý čas. Zhltla som ju za jeden deň a môžem povedať, že som sa od nej nevedela odtrhnúť, presne tak, ako som očakávala. Bolo pre mňa úplne nepochopiteľné, aká vyspelá bola Anna na svoj vek ale vzhľadom na okolnosti a situácie, ktorým musela čeliť, ma to asi nemalo až tak prekvapiť. Detailnejšie opisy toho, ako žili v tajnosti v úkryte boli väčšinou naozaj kruté ale príbeh sa číta obzvlášť ťažko, keď máte stále pred očami to, ako skončí. Ja osobne som mala najväčší problém s pasážami, kde si Anna predstavuje to, čo bude robiť po vojne a sníva o svojej budúcnosti, ktorá ale nikdy neprišla. Druhou knižkou bol Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol, ktorú som zase spomínala už dávno v recenzii na Analfabetku. Konečne sa mi ju teda podarilo prečítať a aj keď som ju čítala podstatne dlhšie ako Denník Anny Frankovej (hlavne kvôli časovej vyťaženosti), opäť to bol fantastický príbeh plný nečakaných zvratov a absurdných situácií, ktoré do seba nakoniec všetky tak dokonale zapadli, že mi z toho bez preháňania skoro vybuchla hlava. Nechýbali ani momenty, kedy som sa už nevedela udržať a vybuchla som do smiechu, čo sa mi za posledné dva roky stalo len pri dvoch knihách- a to boli knihy od tohto autora. Ak teda hľadáte nejaké oddychové čítanie, pri ktorom sa aj zabavíte, túto knižku vám môžem odporučiť všetkými desiatimi.

ZAUJÍMAVÉ ODKAZY

No a keďže je tento článok naozaj strašne dlhý (a to dokonca aj na moje pomery! :D) skúsim tento odstavec len v krátkosti zhrnúť. Neviem, či niektorí z vás poznajú reláciu blogerky Elišky Hudcovej s názvom Minúta módy, v každom prípade, tento článok si prečítajte aj pokiaľ vám to nič nehovorí. Pre všetky bledulky, ktoré majú podobne ako ja až neprirodzene a chorobne biely odtieň pokožky odporúčam tento článok, ktorý mňa osobne veľmi pobavil, keďže takmer so všetkými týmito poznámkami som sa stretla aj ja. Veľkým objavom tohto mesiaca bol aj blog "Ze sekáče", ktorý by si mal prečítať každý sekáčový nadšenec. Ja som stihla všetky články na ňom zhltnúť v priebehu dvoch dní a naozaj to stálo za to. Trošku nostalgie do vás možno vnesie tento článok, kde autorka píše o 9 hrách na superhrách, ktoré hrala ako malá a aké bolo moje prekvapenie, keď som v tomto zozname našla aj svojich starých obľúbencov? Ak ste naladení na kreatívnu vlnu a patríte rovnako ako ja medzi knihomoľov, tento článok s návodmi na vlastné záložky bude ako stvorený pre vás. Trochu vážnejší článok o depresii napísala Anička a ako obvykle nesklamala, jej články úplne zbožňujem. No a už úplne na záver jeden článok po anglicky o chybách, ktoré robí väčšina dám pri líčení a ktoré väčšina makeup artistov považuje za veľmi cringy.

Čo ste robili v priebehu týchto troch mesiacov vy? Čítali ste nejaké zaujímavé články/knihy? Prípadne ste objavili nejaký super seriál či film, s ktorým by ste sa chceli podeliť? Každému komentáru sa veľmi preveľmi teším!
.

Kam dál

Reklama