Recenzia: The Breakfast Club

18. října 2016 v 15:29 | MARY |  Filmy

Film The Breakfast Club režiséra a scenáristu Johna Hughesa prináša symbolický obraz života na americkej strednej škole v 80. rokoch minulého storočia. Keď sa kvôli školským prehreškom stretne na sobotňajšom vyučovaní rebel, bifľoš, školská kráľovná krásy, športovec a čudáčka, všetci sú len obyčajnými spolužiakmi. Poobede ale toho majú spoločného viac, než si kedy dokázali predstaviť. V dobrosrdečnej komédii o dospievaní, ktorá pomohla definovať celú generáciu, sa predstavuje hviezdna herecká zostava z 80. rokov.
Zdroj: csfd



Priznám sa, že na tento film som sa obzvlášť tešila. Veľa som o ňom počula, čítala a keďže som mala minulý týždeň dosť voľného času, rozhodla som sa, že si ho pustím. Koniec koncov, mala som ho stiahnutý už nejaký ten piatok a tak bolo len otázkou času, kedy sa k nemu dostanem. Mám rada filmy zo stredoškolského prostredia, vždy sa na nich dobre pobavím, prípadne sa v niektorých postavách aj nájdem. V tomto prípade mi ani neprekážalo, že je film starší (práve naopak, všimla som si, že poslednú dobu staršie filmy doslova vyhľadávam) a pozitívne hodnotenia na imdb a csfd ma len utvrdili v tom, aby som si ho pozrela. Čo sa mi teda na filme páčilo? Za celú hodinu a pol som sa ani na sekundu nenudila. Ako som už raz písala, sledovanie filmov moc neobľubujem, keďže sú pre mňa príliš dlhé a máloktorý udrží moju pozornosť po celý čas. Tomuto sa to podarilo, čo je veľké plus. Kladne hodnotím aj postavy, až na jednu výnimku mi nikto nešiel na nervy (čo je u mňa celkom prekvapujúce). Páčilo sa mi, že každá z postáv bola iná ale aj napriek tomu ich všetkých čosi spájalo. Problémy v rodine. S dospelými. Ako všetci tínedžeri na svete, aj oni mali pocit, že im nikto nerozumie a neberie vážne. Andrew (Emilio Estevez) predstavoval typického idola školy, športovca, ktorý sa snaží byť najlepší v tom, čo robí. Ako sa počas filmu ukázalo, nebolo to z jeho vlastnej iniciatívy. Brian (Anthony Michael Hall) je ten spomínaný bifľoš, z ktorého si každý uťahuje a kvôli jednej zlej známke bol ochotný urobiť aj niečo veľmi šokujúce, nad čím som sa ja úprimne musela na chvíľu pozastaviť a premýšľať, či vidím dobre alebo ma len klamú zmysly.


John (Judd Nelson) alebo inak povedané rebel, ktorý pôsobí, že ho nič na svete netrápi, ničoho sa nebojí, autoritám vzdoruje najviac ako sa dá a svoje názory sa nebojí prezentovať nevyberanými spôsobmi. Ako to však chodí, zdanie klame a ukáže sa, že to inak nebolo ani v tomto prípade. Claire (Molly Ringwald) mala prezentovať kráľovnú krásy, čo som akosi nepochopila, keďže na mňa vôbec nepôsobila ako prvoplánová kráska. Tým nechcem povedať, že by bola škaredá. Ale po všetkých tých tínedžerských filmoch, ktoré som videla, som si kráľovnú krásy predstavovala trochu inak. Ale chápem, bola to iná doba. Zvyčajne ma tieto spomínané fešadny v každom filme vytáčajú do nepríčetnosti svojou namyslenosťou, o to viac mi prišlo zaujímavé, že v prípade Claire to tak nebolo a jej postavu som mala celkom rada. Čo sa týka čudáčky Allison (Ally Sheedy), práve ona bola tou jedinou výnimkou, ktorá mi z celého obsadenia nesadla. Čudákov mám rada, zvyčajne sa jedná o postavy, v ktorých sa nájdem ale tentokrát bola proste čudná až prehnane a miestami som z nej bola dosť zmätená. Riaditeľ Richard Vernon (Paul Gleason) bol opäť postavou, ktorá ma nijako špeciálne neprekvapila, čiže sa k nemu ani vyjadrovať nebudem.


Ďalšia vec, čo sa mi na filme páčila je to, ako sa plynule zmenil vzťah týchto spolužiakov navzájom. Na začiatku môžete doslova vidieť, ako sa neznášajú, no potom, ako sa začali postupne spoznávať, úplne cítite, ako tie bariéry medzi nimi miznú. Jedna z vecí, ktorá mi prišla ale celkom nereálna je to, ako sa dokázali medzi sebou otvoriť a vyrozprávať svoje príbehy. Keď sa na to pozriem z môjho pohľadu, určite by som nedokázala ľuďom, ktorí boli pre mňa ešte ráno úplne cudzí a s ktorými som nemala zrovna najlepšie vzťahy, po pár hodinách prezradiť všetko, čo ma trápi a osobné informácie o mojej rodine. Okrem iného som celkom nepochopila ani "mejkover" Allison. Prečo to musia pchať do každého tínedžerského filmu? Čudáčka sa pod rukami kráľovnej krásy zmení zo škaredého káčatka na nádhernú labuď. Klišé ako svet. Vôbec mi mi neprekážalo, ak by túto scénu vo filme úplne vynechali. No a záverečné "nečakané" spárovanie postáv sa mi tiež veľmi nepozdávalo. Bez týchto dvoch momentov by to bol podľa mňa celkom originálny tínedžerský film ale práve tieto dve veci mu z tej originality dosť ubrali, čo si budeme klamať.

Ak by som to mala zhrnúť, film by som vám určite odporúčala. Neľutujem, že som pri ňom zabila jeden večer, dej ma držal po celý čas, nenudila som sa, postavy sú sympatické, viete sa s nimi stotožniť, myšlienka filmu je tiež pekná a ak rovnako ako ja patríte ku fanúšikom tínedžerských filmov, mohol by sa vám aj tento celkom pozdávať. Čo sa mi nepáčilo je záverečné spárovanie postáv a niektoré zbytočné scény, ktoré podľa mňa vo filme vôbec byť nemuseli a nikomu by tam nechýbali. Určite mi nezabudnite do komentárov napísať, či ste The Breakfast Club videli a ak áno, ako sa vám páčil, ktorá postava bola vaša najobľúbenejšia a či ste tiež vo filme našli niečo, čo sa vám celkom nepáčilo?


.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Heaven Heaven | Web | 18. října 2016 v 18:40 | Reagovat

Zní to velmi zajímavě, ten název si určitě poznamenán a na film se někdy mrknu :)

2 Angel :) Angel :) | Web | 21. října 2016 v 14:33 | Reagovat

podľa toho čo som si prečítala s tvojej recenzie usudzujem, že je to film dobrý ktorý v podstate by mal poukazovať nato že aj úplne cudzí ľudia si dokážu k sebe nájsť cestu. Hoci ako hovoríš ani ja by som nechcela nikomu len tak za pár hodín povedať svoje problémy a to prečo som taká a onaká ale možno práve o to šlo v tomto filme. Ja osobne som tento film ešte nevidela ale rada si ho raz pozriem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama