Môj rok 2016

1. ledna 2017 v 12:30 | MARY |  Denník
Po sto rokoch som sa zase dokopala k ďalšiemu článku. Možno mi nebudete veriť ale písanie článkov mi fakt chýba, len mám akosi pocit, že to už nedokážem. Každú vetu prepisujem asi tridsaťkrát a celkovo si myslím, že to už nie je to, čo to bývalo. Možno sa do toho musím zase dostať. Plus mám v rozpísaných asi 10 rozhovorov, ktoré mám už upravené ale som príliš lenivá pridať do nich obrázky, aby boli už na 100% hotové :D Takže majte so mnou strpenie, oni a tu určite objavia, len neviem presne kedy :D Každopádne. Rok 2016 sa už pomaly končí (chvalabohu) a ja som si na jeho začiatku začala poctivo zapisovať každý zaujímavý moment, ktorý sa v mojom živote objavil, aby som na jeho konci mohla napísať tento článok, v ktorom ho budem môcť celý zhrnúť a aspoň stručne vám priblížiť, čo sa v ňom odohralo a čím som si vlastne prešla. Pochybujem, že sa nájde niekto, kto by si to celé prečítal, možno mnohým veciam v ňom ani nebudete rozumieť (bude to asi najosobnejší článok, aký som počas svojho blogového pôsobenia napísala :D) ale je to v podstate článok pre mňa, aby som si ujasnila niektoré veci a tak trochu zaspomínala na pekné ale aj ťažšie chvíle tohto roka. Poďme na to.

JANUÁR
Nový rok som oslavovala v Ružomberku a bol to môj prvý Silvester, ktorý som strávila s chalanom a zažila som aj prvú novoročnú pusu :D Bol to pre mňa neobyčajný moment, všade naokolo búchali ohňostroje a atmosféra bola dokonalá. Púšťali sme spolu rakety a fakt sme sa na tom bavili. V januári som zároveň po dlhom čase zavítala aj do kina s H. na českú komédiu Padesátka (len aby ste sa dostali do obrazu, H. bol asi najväčšia láska môjho života, skončili sme spolu v auguste 2015 kvôli tomu, že odišiel robiť do zahraničia a neustáli sme diaľku. Od jeho návratu sme sa však začali zase stretávať a aj keď som sa v tom čase už stretávala s niekým iným, nedokázala som ho vyhnať z hlavy a napriek tomu, že sme spolu už definitívne skončili- o tom trošku neskôr- navždy bude mať špeciálne miesto v mojom srdci). Zistila som, že ma má stále rád ale celé to bolo strašne komplikované. Zároveň bol január mesiacom, kedy som spoznala veľa nových ľudí. Janči, Švédis (ktorý dosť rapídne ovplyvnil môj život a s ktorým som bola od januára v kontakte až do mája), Filipa a Peťa. Bolo to celkom šialené obdobie, veľa som partyovala, keďže som mala veľké stresy v škole a potrebovala som častokrát zresetovať hlavu. Plus som si dala ako 90% ľudí predsavzatie o aktívnom životnom štýle, ktoré mi prekvapujúco vydržalo až do septembra a podarilo sa mi dosť rapídne schudnúť aj keď už som stihla takmer všetko nabrať naspäť. Hell Yeah. Aspoň mám motiváciu do roku 2017 :D Keď som to zvládla raz, dokážem to opäť.

FEBRUÁR
Február som zahájila oslavou narodenín v Ministry s kamarátkami, kde som sa zoznámila s R., ktorý ma na Valentína prekvapil a v asi najväčšej búrke za mnou cestoval až zo Žiliny len preto, aby mi mohol dať ružičku. Heh. Napriek tomu, že som si s H. vysvetlila určité veci a povedal mi, že to na vzťah hneď nevidí, mala som v tomto čase celkom pekné a pozitívne obdobie, čo je u mňa celkom nezvyčajné, keďže som 90% času depresívne klbko nervov. Zároveň som si kúpila svoje prvé bežecké tenisky, začala som behávať (očividne to bol pre telo veľký šok, keďže mi za pár dní odišlo ľavé koleno a ja som musela asi dva týždňe maródiť doma lebo som s ním nemohla ani pohnúť). Kvôli tomu som mala celkom dosť voľného času, vrátila som sa ku blogovaniu a po uzdravení ma bráško pozval do kina na film Brooklyn, na ktorý som plánovala napísať aj recenziu ale bohužiaľ nevydalo, lebo som lenivé hovädo. Ehm.


MAREC
Ďalší prelomový mesiac. Začalo sa to celkom nevinne, kamarátka ma zobrala vonku aby ma zoznámila s novým objektom jej záujmu. Chalan mal so sebou aj partičku kamarátov, ktorí nás 90% času ignorovali, avšak s jedným z nich som si celkom fajn rozumela a celý večer sme sa rozprávali o nepodstatných blbostiach. V článku ho budem označovať písmenkom L. Pred mojim odchodom sme si vymenili čísla a úprimne som neočakávala, že by sa mi naozaj ozval. Lenže on to urobil a začali sme sa celkom pravidelne stretávať. Nočné prechádzky, sledovanie filmov u neho doma... Proste sme spolu trávili dosť času a aj keď spočiatku o nič nešlo, rozumeli sme si stále viac a viac. A práve teraz, keď som pomaly začínala zabúdať na H. (ja viem, ja viem, klamem samú seba, nedokázala by som zabudnúť. Tak povedzne, že ma myšlienky na neho a spomienky neotravovali tak často, ako doteraz), opäť sa mi ozval a pozval ma na výlet na miesto, kde sme mali naše oficiálne prvé rande. Asi si viete predstaviť, čo nasledovalo. Zmätok v hlave a srdci a chaos najvyššieho stupňa. Bonusom na záver mesiaca bolo, že som sa naučila zapletať boxer braids (absolútne netuším, prečo som túto vec považovala za takú dôležitú, že som si ju zapísala do poznámok k tomuto mesiacu... ale tak, asi mi to urobilo fakt radosť no).

APRÍL
Pokračovala som so stretkami s L. a jeho kamarátmi, poznala som už veľkú časť jeho partie, väčšina z nich mi sadla a celkom sme so rozumeli. A keďže kamarátkin priateľ je kamarát s L., zorganizoval sa hromadný výletík na jeden kopec, kde sme si všetci dosť vypili a padla prvá pusa s L. Od toho momentu sme boli tak nejak oficiálne spolu. Pár dní na to sme oslavovali kamoškine narodky v Luxore, čo bola zase luxusná ožieračka, kedy niektorí zúšastnení tancovali po stoloch, prípadne ležali na sedačkách a zaberali tak miesto ostatným návštevníkom, pričom nás musela čašníčka nadránom vyhnať, keďže potrebovala zavrieť podnik. V tomto mesiaci som zároveň prvý a poslednýkrát navštívila solárko, jedla sushi, dala si challenge týždeň bez facebooku (ktorý sa mi podarilo splniť!) a keďže som bola zadaná, vyzeralo to, že sa celá moja telenovela utíši a nasleduje krásne, pokojné obdobie. O-M-Y-L. M., ktorý sa na mňa minulý rok vykašľal zo dňa na deň bez akéhokoľvek vysvetlenia a kvôli ktorému som prebdela niekoľko nocí a revala ako pavián mi napísal list. LIST. Našla som si ho v schránke a úprimne som sa z neho niekoľko hodín spamätávala. Opäť sa mi potvrdilo, že človek sa vždy dočká vysvetlenia. Vždy. Možno to nepríde hneď. Možno to príde práve v čase, keď to najmenej očakávate. Každopádne, stretli sme sa, aby sme sa o tom celom porozprávali a napriek tomu, že som mu odpustila, nedokázala by som s ním zase byť. Plus, bola som v tom čase šťastná a nechcela som nič meniť. Iróniou ale je, že koncom mesiaca sme sa prvýkrát pohádali s L. a vyzeralo to celkom nahovno. Práve v takýchto chvíľach sa ale poznajú pravé kamarátky. S kamkou som teda vybehla na dlhú prechádzku, dobre sme sa porozprávali, povedala mi na viaceré veci svoj názor a domov sme sa vracali až niekedy neskoro večer. Plus si pamätám, že to bolo obdobie, kedy bolo straašne veľa chrústov a 90% času sme teda na ceste domov škriekali a kričali kvôli tomu, že nám večne narážali do tváre a my sme si museli nasadiť kapucne a prešprintovať domov.


MÁJ
Začiatkom mája už bolo pomerne pekné počasie. s L sme dali veci do poriadku, respektíve sme sa obaja tvárili, že je všetko okej ale myslím, že sme obaja tušili, že sa niečo pokašľalo. Opäť sa stretla celá parta u neho na záhrade, popíjali sme a užívali si pekného počasia. V polke mesiaca som si začalka všímať, že s L. niečo nie je v poriadku a to sa mi aj potvrdilo. Požiadala som teda kamarátku, nech sa popýta priateľa, či o niečom nevie a povedala mi, ževraj má L. nejaké problémy (o ktorých so mnou vôbec nerozprával) a je dosť možné, že sa vrátil ku tráve. Bola som z toho celkom mimo ale aspoň ma neprekvapilo, keď mi napísal správu, že si musíme dať pauzu, lebo si potrebuje dať nejaké veci do poriadku. Prekvapujúco som vtedy ani nerevala ani sa neopúšťala, ako som písala, nebolo to pre mňa až také prekvapenie, bola som pripravená na najhoršie. Chcela som si dať pokoj od každého, necítila som sa najlepšie. Ale samozrejme, ja nikdy nemôžem mať pokoj., Stále sa musí niečo diať. Koncom mesiaca sa Švédis vrátil na Slovensko, chcel sa stretnúť, tak sme zašli do kina. Keďže som mala cez víkend naplánovaný výlet s kamarátkou na našu chatu, navrhla som, či sa nechce pridať a on súhlasil. Zobral aj kamaráta a mali sme naozaj pekný deň. Večer však kamoška musela ísť domov a my traja sme zostali sami. Zapli sme telku, pozerali futbal, popíjali pivo... Vyzeralo to všetko tak dobre akurát sa stalo niečo, čo tu teraz nechcem vyťahovať a čo navždy pokazilo môj vzťah ku Švédisovi. V mojich očiach klesol na najnižší možný stupeň a hrozne mi ublížil. Dokonca až tak, že som mu ešte donedávna nedokázala odpustiť. Ale ako sa hovorí, treba odpúšťať. A keď nie kvôli tomu druhému, tak kvôli sebe, pretože pokoj na duši je neskutočne dôležitý a nikto vám nestojí za to, aby ste oň kvôli nejakému debilovi prišli.

JÚN
Sestra si s manželom kúpila motorku a samozrejme, že by som to nebola ja, keby som sa k švagrovi nevopchala na skúšobnú jazdu :D Moja oficiálne prvá jazda na motorke teda dopadla na výbornú a mala som z toho fakt obrovský zážitok. V tomto mesiaci som si zároveň nechala ostrihať vlasy presne po ramená (bola to pre mňa veľká zmena ale celkom vítaná). Opäť som sa celkom rozpartyovala, zoznámila som sa s Marekom, s ktorým som sa potom chvíľku stretávala (zašli sme aj do kina na film Conjuring 2- asi jeden z mála filmov, ktorý sa mi fakt neskutočne páčil) ale ukázalo sa, že sme príliš rozdielne povahy a tak sme to nesilili. Koncom mesiaca som začala byť neskutočne nadšená z blížiaceho sa leta a pochytila som pravú, nefalšovanú letnú náladu. Nakúpila som si viacero pekných letných vecičiek, s kamarátkou sme sa po škole chodili opaľovať na deke zároveň sme prvýkrát navštívili UrbanSpot, kde sa konala Welcome Summer party, z ktorej som mala zmiešané pocity a úprimne sa mi tam vôbec nepáčilo. Ehm. Skontaktoval ma kamarát Švédisa, ktorý bol vtedy s nami na chate s tým, že by sa so mnou rád stretol ale keďže som bola stále naštvaná a urazená, poslala som ho kade ľahšie a ďalej sa tým už nezaoberala.


JÚL
Mesiac, ktorý všetko zmenil. Opäť to začínalo nevinne. Prekvapujúco som sa cez prázdniny venovala iným veciam ako partyovaniu a nočným návštevám mesta. Myslím, že tento mesiac som do mesta zašla len raz- s kamarátkou, jej priateľom a jeho kamošmi, od ktorých som sa potom odpojila a pridala som sa ku druhej skupine, kde bola kamarátka so svojou sestrou. Opäť ma skontaktoval M. a po sto rokoch som sa stretla s Košičanom, ktorému som pripravila luxusnú prehliadku mesta a pamätám sa, že sme sa ten večer fakt veľa nasmiali a pobavili. Aby toho nebolo málo, zmeškal posledný vlak domov a keďže nemal kde prespať a my sme už čo-to vypili a ja som nemohla dovoliť, aby ma rodičia videli v takomto stave, prespali sme v pivnici :D :D Kto ma pozná vie, že nenávidím kúpaliská a plavárne. Avšak tento mesiac som sa výnimočne prekonala a s kamarátkou sme sa vybrali na plážové kúpalisko, kde sme sa 90% času opaľovali a smiali sa na nepodstatných blbostiach. Nasledoval týždeň na našej rodinnej chate, na pár dní k nám došla aj kamoška zo susedného mesta, s ktorou som sa už fakt dlho nevidela. Väčšinu času sme trávili v prírode na výletíkoch a bolo nám fantasticky. S ťažkým srdcom som napísala H. k meninám, keďže sme sa dlho nevideli, napísala som len suchú správu, aby vedel, že na neho myslím ale nič od neho neočakávam. On sa jej však fakt veľmi potešil a navrhol ďalšie stretko, z čoho som bola pochopiteľne vykoľajená ale príjemne prekvapená. Samozrejme, nemohla som odmietnuť. Urobili sme si celodenný výletík, veľa sme sa prechádzali, rozprávali a ukončili ho jazdou na bobovej dráhe :D Koncom mesiaca som s ním a jeho kamarátmi bola na festivale, kde sme veľa vypili a ja som na 100% pochopila, že ma má rád. Naozaj. Úprimne, nechcela som, aby tie festivalové dni skončili. Chcela som byť s ním každú sekundu. Lenže napriek tomu, aké krásne to bolo, všetko sa zase muselo pokašľať. Posledný deň festivalu som si všimla, že sa niečo zmenilo na jeho prístupe, určite to bolo spôsobené istými vecami, ktoré sa udiali deň predtým. Keď ma teda potom doviezol domov a rozlúčili sme sa, klesla som do postele a celý týždeň som prerevala, poriadne som nejedla a bolo to asi jedno z najhorších období tohto roka. Pred našou rozlúčkou ani nemusel nič povedať, stačilo sa na neho pozrieť a ja som to pochopila. Bol koniec. Už sa nebudem musieť obávať toho, že si znenazdajky objavím správu od neho, že ma niekde pozve alebo že mi bude naďalej robiť v živote prievan. Prišla som o jedného z najdôležitejších ľudí v mojom živote. A tá bolesť, ktorú som cítila sa ani nedá popísať slovami.

AUGUST
Celý august som bola mimo po udalostiach z júla. Necítila som sa v pohode. Väčšinu času som bola doma a nikam sa mi nechcelo chodiť. Urobila som si akurát výletík za kamarátom do roboty, keďže mi vtedy písal, že čašníkuje, že má málo ľudí a že sa nudí. S kamarátkou som raz vybehla do mesta, kde som úplnou náhodou narazila na L, ktorého som ale celý čas ignorovala. Na týždeň som bola u sestry na prázdninách, keďže si všimla, že mám zlé obdobie, že pomaly ani nevychádzam z domu a tak rozhodla, že zmena prostredia mi príde vhod. Opäť som odišla s rodinou na chatu, chodili sme na výlety, napadla ma back to school mánia, kedy som začala zháňať nové vecičky do školy (minula som na to asi všetky našporené peniaze a keď nad tým teraz rozmýšľam, bola to úplne zbytočná investícia, lebo školu nenávidím a gumy v tvare makroniek to fakt nezachránia :D :D). Koncom augusta som mala ale pretlak kreativity a vrátila som sa ku pleteniu náramkov a urobila som si niekoľko nových vecičiek z fimo hmoty. Celkom fajn psychohygiena.


SEPTEMBER
September bol perfektný aj napriek tomu, že sa asi každému spája s návratom do školských lavíc. My sme sa do nich vrátili až trochu neskôr, keďže prvý týždeň sme mali plavecký a tak sme odcestovali do Chorvátska do Biogradu na Moru, kde sa mi ohromne páčilo a mám kopec nádherných zážitkov. Asi o tom viac nebudem písať, všetko o našom pobyte tam si môžete prečítať v tomo veeeľmi podrobnom článku :D Zároveň som v tomto mesiaci začala sledovať novú sériu American Horror Story (ja ten seriál tak neskutočne milujem, sprevádza ma od 1. série). Keďže som sa v Chorvátsku hrozne rozožrala, začala som s intervalovými tréningami, vďaka ktorým som sa zoznámila s T. Plus som tento mesiac fakt veľa nakupovala.

OKTÓBER
Moja stará rachotina, ktorú ani nemôžem nazývať notebookom, začala haprovať viac ako dovtedy a preto bolo isté, že poputuje do opravy. Jeden chalan, budem ho označovať D. sa navrhol, že mi ho dá do poriadku a napriek tomu, že som veľmi naliehala, nič za to nechcel, tak sme sa aspoň dohodli, že ho za to niekedy pozvem na pizzu alebo čaj. Takto sme sa vlastne zoznámili. Odvtedy sme absolvovali niekolko výletov, zašli sme aj s jeho kamarátmi na bowling a večer sme ukončili v jednom bare. Ako sa tak pozerám do poznámok k tomuto mesiacu, mám tu poznačené, že som mala veľa povinností v škole, asi to bolo jedno z tých šialených období, kedy som v škole viac nebola ako bola a musela som toho veľa doháňať a dopisovať. Jedinou mojou záchranou a asi aj dôvodom, prečo som sa úplne nescvokla boli večerné výletíky s D.


NOVEMBER
V tomto mesiaci som dopozerala AHS, skolila ma choroba, čiže som bola veľa času doma a sledovala som veľa filmov. Po vyzdravení som opäť trávila veľa času s D. a jeho kamarátmi, behali sme po vonka plus sme mesiac zakončili dvojdňovou chatovačkou, ktorá bola úplne perfektná, spoznala som veľa fajn ľudí a mám z tade kopec zážitkov a pekných spomienok :D Zároveň sme sa tam oficiálne dali dokopy s D. a musím si poklepkať, začalo mi krásne obdobie a ja som opäť relatívne spokojná a šťastná. Samozrejme, nič nikdy nie je dokonalé ale keď si to porovnávam s ostatnými mesiacmi, mám pocit, že som konečne našla svoje miesto. Mám rada D. (aj keď mám rada je asi slabé slovo), mám rada jeho partiu, fakt sú to po dlhom čase ľudia, ktorí mi veľmi sadli a ktorí sa na nič nehrajú. Takže ak toto celé predsa len niekto číta, prosím, držte mi palce, nech som konečne šťastná.

DECEMBER
Spolu s D. sme boli na oslave narodenín jednej z jeho kamarátok z partie, s kamarátkou sme opäť zašli po sto rokoch do klubu. Celkovo december je zatiaľ krásny mesiac. Vianoce som strávila s rodinou na našej rodinnej chate, teším sa aj z toho, že sme konečne mali biele Vianoce aj keď ten poprašok sa absolútne nedá porovnávať s niekoľkými centimetrami snehu, ktoré tu bývali minulé roky. Chýba mi tradičné stavanie snehuliaka, guľovačky a sánkovačky. Ježiško bol ako každý rok neskutočne štedrý, úprimne som premýšľala aj nad tým, že by som spravila článok o tom, čo som dostala na Vianoce ale som strašne lenivá jednotlivé veci pofotiť :D Ak by ste však predsa len mali záujem, určite mi to napíšte do komentáru a možno sa k tomu dokopem :) Plus mám pocit, že ľuďom cez sviatky začalo prepínať. Práve teraz, keď som šťastná s D., napísal mi znovu Švédisov kamarát, že Švédis by sa so mnou rád stretol, všetko mi vysvetlil a prelomil ľady. Ja som ho ale celkom razantne zrušila a vysvetlila som mu, že už má všetko odpustené ale viac mu nemám čo povedať a že sa s ním stretnúť nechcem. A aby toho nebolo málo, pred pár dňami mi okolo 1:30 v noci napísal L., že ak nespím, že by sme sa mohli ísť prejsť. Bolo toho na mňa akosi veľa, s kamarátom Čmeliakom sme teda dopili fľašu grepovej vodky, ktorá mi ostala ešte zo začiatku decembra a razom všetko vyzeralo jednoduchšie :D Koncom mesiaca sme sa s D. a jeho kamarátmi vybrali na 6- hodinovú sánkovačku, z ktorej som sa vrátila úplne odrovnaná a premočená. Avšak uvedomila som si, ako veľmi mi podobné činnosti z detstva chýbali a snáď to v blízkej dobe ešte zopakujeme, sneh si treba predsa užiť. Čo sa týka Silvestra, ten u mňa nevypálil zrovna najlepšie, práve naopak, povedala by som, že to bola jedna z najhorších osláv nového roka, aké som zažila a preto dúfam, že sa tentokrát porekadlo "Ako na nový rok, tak po celý rok" nevyplní.

Chcela by som vám teda v závere tohto dlhočizného článku popriať ten najkrajší rok 2017, aby sa vám v ňom podarilo naplniť všetky predsavzatia, ktoré si dáte (ak si teda nejaké dáte :D) a aby to bol pre vás zatiaľ najkrajší rok vášho života, na ktorý budete spomínať len v tom najlepšom a ktorý bude plný radosti a nádherných chvíľ!
.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Caroline Cor Caroline Cor | Web | 1. ledna 2017 v 18:02 | Reagovat

Veľmi rada čítam takéto články :) Chlapi sú niekedy svinky, ale hlavne sú nevyspytateľní, veď podľa nie je dievča, ktoré si týmito vecami neprechádza. Pre mňa bol rok 2016 jedným z najlepších zatiaľ a dúfam, že 2017 bude ešte o niečo lepší. Neviem, či by som spala v pivnici, no ako krajné riešenie to bol super nápad, haha. Držím vám s D. palce, nech vám to vyjde!  Caroline

2 cincina cincina | Web | 12. ledna 2017 v 20:04 | Reagovat

Tvoje články mi chybí hodně:) Doufám, že se do toho zase dostaneš a budeš psát:)
Hrozně ráda čtu tyhle články a ten tvůj jsem přečetla jedním dechem:D No, musím říct, že podle toho, co píšeš, máš hodně přátel a i mezi kluky, což je fajn:D Já tedy nevím, co se stalo s H., ale když přijdeš o nejdůležitějšího člověka, tak to bolí. To vím.
Jestli L. hulí trávu, tak bych ho nechala, protože to nikdy nedělá dobrotu.
D. mi zatím připadá sympatický, dokonce ti opravil počítač:D To je hezké:D Hlavně buď šťastná, nestresuj se a žij:) Přeji krásný rok 2017!:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama