Moje plány do budúcna a vysnívaný život?

4. července 2017 v 20:30 | MARY |  Denník
Článok s podobnou tématikou tu už raz bol, avšak bol skopírovaný z môjho prechádzajúceho blogu, ktorý som síce nemala až tak dávno, avšak od tej doby som sa celkom zmenila, rovnako tak aj moje sny a predstavy o budúcnosti. Celkom rapídne sa mi zmenil aj rebríček priorít (viem, že možno miestami na blogu pôsobím ako materialistická bitch, ktorá sa zaujíma len o pekné handry ale naozaj to tak nie je :D). Taktiež bol začiatok roka 2017 pre mňa veľmi prelomový, mnohé veci som začala vnímať úplne inak ale o tom postupne. Dneska to bude taký môj menší výlev, čiže ma ospravedlňte, ak jednotlivé myšlienky na seba nebudú nadväzovať alebo nebudú dávať zmysel, prsty mi akosi bez rozmyslu behajú samé po klávesnici.

Ako mnohí možno viete z môjho asku, študujem na osemročnom gymnáziu, na ktoré som išla z piateho ročníka základnej školy. Decko v piatom ročníku nemá ani tušenie, čo chce robiť so svojim životom v dospelosti, absolútne ho to nezaujíma a koniec koncov, prečo by aj malo, je to predsa neskutočne vzdialená budúcnosť. Inak to nebolo ani v mojom prípade, rodičia rozhodli, že pôjdem v bratových stopách na gymko a mne to bolo celkom jedno. Dá sa povedať, že ma to nesralo až do druhého ročníka na strednej, kedy ale prišiel zlom a škola mi začala robiť vrásky. Kvôli mojim zdravotným problémom a hlavne kvôli problémom doma klesla škola v mojom rebríčku priorít na veľmi podradné miesto, čo zapríčinilo, že som to začala flákať (nechápte ma zle, som celkom perfekcionista, čo sa týka známok, snažím sa učiť a ak mi niečo nevyjde, som z toho strašne sklamaná) v tom zmysle, že som v tej škola viac nebola ako bola. No a ako iste viete, na gymnáziu to fakt nie je med lízať, človek má čo robiť aj keď do tej školy chodí poctivo a pravidelne sa učí. Je toho skrátka veľa. Kvôli môjmu pravidelnému vymeškávaniu sa mi toho kopilo stále viac a viac, ja som nestíhala, bola som ustavične v strese, do toho ma trápili vyššie spomínané problémy a dosť sa mi celá situácia odzrkadlila na zdraví. Nezlepšilo sa to ani v tretiaku, ktorý som práve skončila, skôr naopak, bolo to stále horšie a horšie, mávala som záchvaty paniky, úzkosti a každé ráno pocit, že cesta do školy je cesta na moju vlastnú popravu, pričom som so sebou každodenne neskutočne bojovala. Viem, že za tieto komplikácie si môžem sama (síce záleží od toho, ako sa na to pozeráte, je pravda, že som mohla do školy chodiť aj absolútne rozbitá, nevyspatá a nenaučená, ale to by mi svedomie nedalo a preto mi vždy prišla možnosť zostať doma ako tá lepšia). Taktiež som pozorovala, že sa nedokážem na učenie sústrediť, nerobilo mi to radosť, pri čítaní poznámok som sa túlala myšlienkami niekde hlboko v tramtárii a predstava, že ma niečo podobné čaká na vysokej, akurát ešte miliónkrát intenzívnejšie, ma ničí. A teraz sa dostávame k jednej z tých podstatných vecí. Nadobudla som presvedčenie, že na výšku ísť nechcem. Pravdepodobne si ťukáte na čelo, že mi to pekne hrabe, totižto, v dnešnom svete je ževraj absolvent gymnázia bez výšky jedna veľká nula. Ale vždy som bola presvedčná o tom, že zdravie a psychická pohoda človeka je oveľa dôležitejšia ako nejaká vysoká škola alebo titul. Navyše titul vám robotu nezaistí a v súčasnosti existuje veľa dobre zarábajúcich ľudí aj bez vysokej školy.

S priateľom sme sa dohodli, že hneď po mojej maturite, ktorá ma čaká budúci rok, balíme saky-paky a odchádzame preč zo Slovenska. Možno zistím, že som sa rozhodla správne, možno naopak a napokon si tú výšku urobím. Každopádne, momentálne sa na to vôbec necítim a prezraďte mi, aký by to malo celé zmysel, ak by mi to neprinášalo radosť a išla by som tým absolútne proti sebe a svojmu presvedčeniu? Zároveň som čím ďalej tým viac presvedčená, že chcem život (alebo aspoň jeho časť) prežiť mimo Slovenska. Vyskúšať niečo nové a trošku aj riskovať. Veď o tom to celé predsa je, či nie? Navyše mám po svojom boku veľkú oporu, s ktorou sa mi nič nezdá nemožné a to mi dodáva sebavedomie, že môžem dokázať všetko, čo si zaumienim. Viem, že čo sa výšky týka, rodičia nebudú nadšení a stanem sa pravdepodobne najväčším rodinným sklamaním, najmä môj otec to určite zoberie veľmi zle a počítam s tým, že minimálne polroka so mnou neprehovorí. Odmietam ísť ale naďalej proti sebe, keby je to na mne, najradšej by som sa na školu vyprdla už teraz, ale delí ma už len jeden rok od konca strednej a tak by to asi bol úplne nezmyselný čin, nejako to už len dobojujem. Prosím, určite mi napíšte, či ste sa ocitli v podobnej situácii alebo práve naopak vás učenie, štúdium a predstava vysokej tešili a napĺňali. Mojom snom napríklad bolo istú dobu stať sa doktorkou (ako sa na to tak pozerám, je to strašná irónia, vzhľadom k mojej nenávisti k učeniu) a bola som do toho celkom zapálená. Je fakt neskutočne zaujímavé, ako sa dokážu zmeniť ciele a ambície človeka, keď mu isté situácie skomplikujú život a zmenia ho na nepoznanie. Takže plán na nasledujúce roky: zmaturovať, odísť preč, postaviť sa na vlastné nohy a nechať starý život za sebou. Nechcem aby to znelo prehnane dramaticky (čo asi aj tak znie, čo sa dá robiť :D) takže tu to radšej ukončím. Nižšie ale prikladám zoznam vecí, ktoré by som chcela do smrti stihnúť (mám ho zapísaný aj v mojom súkromnom denníčku) a vždy ak si nejakú položku z neho vyškrtnem, napíšem o tom samostatný článok.

1. Zúčastniť sa koncertu Lany Del Rey a Mariny and the Diamonds
2. Navštíviť Disneyland a urobiť si v ňom fotku s Mickey Mouse ušami
3. Navštíviť nejaký zábavný park v zahraničí
4. Navštíviť aspoň jedno múzeum Madame Tussauds
5. Absolvovať dvojdňový výlet do Chernobylu
6. Zažiť stanovačku na pláži alebo aspoň stráviť jednu noc na pláži
7. Zoskok padákom z lietadla
8. Let teplovzdušným balónom
9. Veľa cestovať a vidieť všetky vysnené mestá, miesta, krajiny: Japonsko, Grand Canyon, Machu Piccu, Veľký čínsky múr, New York, Londýn, Paríž, Rím, Dubaj, Atény, Nórsko, Švédsko, Fínsko, Island, Osvienčim, Las Vegas, Benátky, Miláno, Provensálsko)
10. Zarobiť si prvé peniaze
11. Vyskúšať si strieľanie zo zbrane
12. Naučiť sa variť (minimálne 3 polievky, 3 hlavné jedlá a 3 dezerty)
13. Naučiť sa viazať kravatu
14. Prežiť týždeň offline bez internetu a akýchkoľvek sociálnych sietí
15. Naučiť sa hlavné mestá všetkých štátov na svete
16. Dostať moje telo aspoň raz do ukážkovej formy (a najlepšie ho v nej aj udržať :D)
17. Vyskúšať paintball
18. Nechať si urobiť tetovanie
19. Vyskúšať si jazdu na snowboarde
20. Zažiť niekoľkodňovú rybačku pri jazere v stane
21. Prežiť s mojim milovaným dovolenku mimo Slovenska
22. Sledovať hviezdy ležiac na deke
23. Odpovedať jeden celý deň na všetko áno
24. Zopakovať si jazdu na motorke
25. Zažiť zimný wellness pobyt s mojim milovaným
26. Urobiť si vodičák
27. Zúčastniť sa nejakého veľkého festivalu
28. Zažiť koncert No Name (quilty pleasure :D)
29. Urobiť si zvyk z každoročného cestovania do Viedne na vianočné trhy
30. Vidieť polárnu žiaru
31. Aspoň raz sa prekonať a vyskúšať poriadnu túru
32. Púšťať na jeseň šarkana
33. Kúpiť si všetky knihy z knižného wishlistu (očakávajte článok na blogu)
34. Kúpiť si všetky technické hračky z wishlistu (očakávajte článok na blogu)
.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Petra Petra | Web | 4. července 2017 v 20:53 | Reagovat

To je hrozně super článek! Úplně ti rozumím, já jsem po gymplu v prváku na vysoké a přijde mi, že se kažou chvíli zblázním, protože je toho na mě hrozně moc. Ta škola mě deptá, ale mám silnou vůli a můj sen je prostě jednou pracovat v lékarně. Ale hrozně ti přeju, že jsi takhle odvážná a pojedeš cestovat, to je prostě skvělý a jednou bych taky moc chtěla procestovat svět ♥ doufám, že až vystuduju tak budu mít možnost :) a všechny cíle jsou taky skvělé, měli bysme si užívat života! :)

2 L. L. | Web | 6. července 2017 v 12:30 | Reagovat

Já měla ze školy vždy hrozný stres a nejvíc to odnášel můj obličej. Neviděla jsem důvod se učit. Sice jsem nebyla na gymnáziu, ale střední mi přinášela velký stres. Nakonec jsem se v březnu rozhodla, že bych chtěla jít na vysokou školu kvůli oboru, který si myslím, že by mě mohl bavit více než co jsem se učila na střední škole. Jinak doufám, že ti to vše výjde! :) Já s přítelem se chceme příští rok stěhovat a pak začít cestovat :)

3 Dulce Nika Dulce Nika | Web | 8. července 2017 v 15:15 | Reagovat

pekný článok, také vykecávačky mám strašne rada. Čo sa týka výšky, tak ja sama mám za sebou prvý rok. Vždy som chcela medinu, ale pre pár bodov sa tak nestalo a som na farmácii a aj keď som tam pôvodne išla s tým, že si dám ešte prihlášku na medinu, tak som sa na to nakoniec vykašľala a ostala tam a mám pocit, že som sa v tom našla, aj ke´d to tak na prvý pohľad nevyzeralo. Za posledný polrok som veľa vecí zmenila, tiež vďaka okolnostiam a neľutujem. Máš ešte rok pred sebou a môže sa stať čokoľvek, možno zmeníš názor, každopádne, choď si za tým, čo skutočne chceš a čo ťa baví :) držím palce :)

4 Kate Kate | Web | 8. července 2017 v 17:50 | Reagovat

Ted jsem odmaturovala na osmiletem gymnaziu.. mela jsem stejne pocity. Nic s gymplem neudelas a na vysokou v podstate musis. Kazdopadne preju strasne moc stesti k maturite a hlavne pevne nervy. Ja o svataku v podstate jen zvracela a brecela :/ ale ten seznam - krasa! Musim si taky takovy seznam sepsat! Uz tohle leto splnim alespon Rim a Viden :) Doporucuji pridat jeste Amsterdam, to je strasne krasne mesto. Preju aby se ti vsechny body povedly splnit!

5 violetnikol violetnikol | Web | 8. července 2017 v 23:20 | Reagovat

Myslím, že rozhodnutí, co uděláme se životem, je čistě na nás. Chápu, že když má někdo ambiciózní rodiče, tak je to těžší, ale prostě, stejně si myslím, že Ty budeš žít ten svůj život, takže je na Tobě, jak si ho zařídíš.
Upřímně, také jsem na střední zjistila, že zdraví a psychická pohoda jsou pro mě přednější.
Navíc, asi dva dny před koncem letošního ročníku (pro mě taky třeťák) za námi přišel do třídy takový chlápek a mluvil nám tam něco o brigádničení v nějakém volnočasovém centru. A úplně nejvíc paradoxní bylo, že nám řekl, že je v podstatě úplně jedno co vystudujem, že on je vyučený strojní mechanik a teď pracuje s dětmi a živí ho to. Prostě, tbh přišlo mi, jakoby se nám tím rovnou vysmál do ksichtu, proč chodíme na tu školu (jsem sice na pedagogické, ale taky máme učivo z gymplu a školu kolikrát od 7 ráno do 6 večer, haha).

Takže, upřímně, je jasný, že škola se zaměřením, co Tě zajímá, Ti víc otevře tu cestu a dá možnosti, ale není nemožný se tomu věnovat i bez školy (pokud nechceš být doktor nebo právník).

Jinak, ten seznam věcí, které chceš do smrti stihnout je moc fajn, možná si také něco takového udělám.

Ať se Ti daří a ať tu maturitu příští rok dáme! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama