List môjmu mladšiemu (aj budúcemu) ja

22. září 2017 v 19:20 | MARY |  Denník

(So zverejnením tohto článku som veľmi bojovala, je v ňom veľa osobných vecí, o ktorých mnohí ľudia ani netušia. Napísala som ho raz počas slabej chvíľky, kedy som s plačom sedela nad klávesnicou a nevedela som, akým spôsobom zo seba vydať všetok smútok a sklamanie. Nezamýšľala som sa nad tým, ako to bude vyzerať a či jednotlivé myšlienky budú dávať zmysel. Keď som si to ale na druhý deň po sebe prečítala, povedala som si, že to sem predsa len dám. Koniec koncov, blog je moja súčasť, vďaka ktorej mám možnosť vyjadriť sa. A v prípade, že sa nájde čo i len jeden človek, ktorý sa v článku nájde alebo si z neho niečo odnesie, tak jeho zverejnenie malo zmysel. Nádych, výdych a poďme na to. Aj keď mi srdce bije ako bláznivé.)

Milá Mary

Veľmi by som si priala, aby si si mohla tento list prečítať v čase, keď ti bude najťažšie a budeš ma pocit, že už nedokážeš ísť ďalej. Lebo áno, aj takáto situácia ti príde do života. A nielen raz. Kebyže sa k tebe tento list dostane, možno by sa tomu dalo z časti predísť. Možno by si mnohé veci urobila inak a nebola by si teraz tak strašne zničená. Napriek tomu, že máš úžasných rodičov, ktorí ťa milujú a dali by ti aj to posledné, nemala si najľahšie detstvo. Nikdy ti ale nič nechýbalo a vtedy si si to možno až tak neuvedomovala. Iba počas dospievania si odhaľovala, ako sa veci skutočne majú. Že si nesebavedomá. Bojazlivá. Plná úzkosti. Často si sa sama seba pýtala, prečo je to tak? Kde nastala chyba? Kedy sa to zlomilo? Prečo si mala (a vlastne aj stále máš) pocit, že nie si dosť dobrá? Že nie si hodná lásky, aká sa ti dostáva? Že nedokážeš veci, po ktorých tak veľmi túžiš a ciele, ktoré by si jedného dňa chcela dosiahnuť považuješ len za sny? Za niečo neuskutočniteľné? Presnú odpoveď ti na to nedám. Bohužiaľ, niektorým veciam si sa vyhnúť nemohla. Je pochopiteľné, že si zasiahla, keď si videla, ako chce tvoj otec zbiť maminu. Je pochopiteľné, že si pri svojej mame prebdela niekoľko nocí, lebo si sa bála, že sa zadusí zvratkami kvôli svojmu alkoholizmu. Je pochopiteľné, že si občas mala chuť vypadnúť z tej psychiatrie, ktorá u vás bola a namiesto toho, aby si čokoľvek robila, si len ležala v izbe v slzách a tlačila si k ušiam ruky, aby si nepočula, čo sa deje v miestnosti vedľa. Myslím, že sa ani nedá spočítať, koľkokrát bola tvoja maminka blízko smrti, koľkokrát ste jej ty alebo tvoja sestra museli pomáhať v najrôznejších situáciách. Rovnako tak je pochopiteľné, že svojich rodičov miluješ aj napriek ich chybám (veď ktorý človek je bezchybný?). Doma to miestami bolo peklo, ja si to veľmi dobre pamätám. "Inšpiratívne prostredie", v ktorom si sa nedokázala učiť, keďže k tebe doliehal krik, prípadne si cez slzy nevidela na stránky zošitu. Taktiež viem, že nepomohli ani párdňové výlety ku krstnej, kde si vždy zmizla, keď sa už situácia zdala neúnosná. To, že si od toho utiekla problém nevyriešilo. Musela si sa s tým zmieriť a prijať to. A snažiť sa mamine pomôcť. No a čo, že tie dva pobyty v liečebni nepomohli. Nestrácaj vieru. Tento tretí vyjde. Som o tom presvedčená. Aj ocino sa už naučil svoju cholerickú povahu kontrolovať. A všetci pri nej predsa stojíte. Je nádej na krajšiu budúcnosť.

A čo sa týka chalanov... Tam si to tiež mala veľmi pestré. Nebudem to prehnane analyzovať, sama vieš, čo sa tam pokašľalo a čo si urobila zle. Aspoň vieš, že byť naivná sa nevypláca a že ľudia vedia byť strašne zlí aj keď sa im to darí perfektne maskovať. A možno sa neprejavia hneď ale skôr či neskôr vyjde pravda navonok a zistíš, čo sú skutočne zač. Aj keď viem, že ťa to veľmi poznačilo, ďakuj, že s tými ľuďmi už byť nemusíš, pretože sama vieš, že by si s nimi nebola šťastná. Stoja ti materialistickí, namyslení ľudia obmedzujúci tvoju osobnú slobodu, za to? Keď si to čítaš, sama musíš uznať, že to neznie príliš dobre. Áno, ja viem, že spomienka na jedného chalana sa celkom často vracia aj napriek tomu, že už máš po svojom boku človeka, ktorého bezmedzne miluješ a konečne si si istá, že aj on teba. Človeka, ktorému veríš tak, že by si mu bez váhania odovzdala do rúk svoj život alebo by si pre neho schytala gulku do hlavy. Ale čas vylieči aj toto. Tie spomienky už nie sú tak intenzívne, to musíš sama uznať. Zostal ti v hlave určite preto, že to bola tvoja prvá láska a na tie sa predsa nezabúda. Nos to teda ako poklad v srdci ale sústreď sa na to nádherné, čo máš. Pretože s týmto človekom, ktorý ti momentálne robí život takým krásnym, si sa nespoznala náhodou. Hovorí sa, že život na teba nenaloží viac, ako si schopný uniesť. Ty si už nevládala a preto prišiel on. A bol to osudový moment.

A moja posledná rada pre teba ale hlavne aj pre tvoje budúce ja (ktoré si dúfam tento list niekedy opäť prečíta, lebo tie chvíle, kedy budeš mať pocit, že už život nemá zmysel, sa istotne znovu objavia) je: NEBOJ SA. Nemaj zo všetkého strach. Ľudia sú príliš zahľadení do seba, do svojich vlastných problémov. Skús potlačiť ten pocit, že ťa v skutočnosti nikto nemá rád a že ti všetci chcú len ublížiť. Vykašli sa na ľudí, ktorí ti závidia a preto si na tebe kompenzujú svoje nedostatky a komplexy. Vykašli sa na tie posraté známky, ktoré v reálnom živote nič neznamenajú. Za pár rokov aj tak bude každému jedno, aké známky si mala z tej chémie alebo matiky. Nebude na tom záležať. Stálo ti pomerne dobré vysvedčenie za to, že si si úplne pokazila zdravie a že si sa každé ráno budila so záchvatmi úzkosti a paniky? Že cesta do školy bola pre teba ako cesta na popravu? Že si sa častokrát škole vyhla preto lebo si mala pocit, že ti srdce exploduje a ráno si vracala aj hodinu vkuse a miestami až zo strachu upadala do mdlob? Nerobilo ti ani problém prísť ku budove školy a potom sa vrátiť domov. Neboj sa nových vecí, pretože práve tie ťa posúvajú dopredu. Ver tomu, že si hodná lásky. Prijímaj ju a rozdávaj. Rovnako ako každý človek, aj ty máš nevyčísliteľnú hodnotu a sú na svete ľudia, ktorí ťa majú radi a ktorí pri tebe budú stáť aj keď nie si dokonalá, aj keď robíš neskutočne veľa chýb a aj keď im občas (často) ubližuješ. Pretože láska je silná vec a ak tí ľudia za to stoja, nevykašlú sa na teba. Ani ty sa nevykašli na ľudí, ktorých ľúbiš. Miluj svoju rodinu, aj keď nie je ukážková ale je TVOJA. Dávaj si pozor na slová, pretože sama vieš, ako veľmi dokážu zraniť. A VER že dokážeš všetko, čo si zaumieniš. A viem, že neznášaš, keď ti to druhí hovoria, preto ti to píšem JA. Snaž sa hľadať vo všetkom to pozitívne, snaž sa tešiť z maličkostí a neber život až tak vážne. Je to niekedy skurvene temné miesto ale vždy sa pozeraj dopredu s očakávaním niečoho krásneho, pretože či tomu veríš alebo nie, tých nádherných vecí, ktoré ťa čakajú, je pred tebou ešte mnoho.
.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Teri Teri | Web | 22. září 2017 v 19:44 | Reagovat

Krásný nápad, toto dělal vadim na youtůb, ale přece jenom youtube a blog je něco jinačího :).
Minulý rok v 6 třídě jsme si napsali dopis sami sobě a zapečetili, pak nám ho učitelka dá až v devítce :).
Jako malá jsem někdy byla na dně a tak jsem si udělala papírek, kde jsem si zapisovala mé vlastní citáty a ponaučení s datem, skoro každý rok jsem jeden nebo 2 přidala a, když ten papírek vždycky najdu, ráda si ho s úsměvem přečtu a někdy něco dopíšu, vždycky mě to dojme a jako malou dost povzbudilo :3

2 KatkaInk KatkaInk | Web | 22. září 2017 v 22:03 | Reagovat

Krásny nápad napísať svojmu mladšiemu ja list. Si staršia a inak sa pozeráš na veci ako kedysi. A ak si uvedomíš svoje chyby a prijmeš ich, môžeš byť v budúcnosti iná a sebavedomejšia. :)

3 Charlotte Charlotte | Web | 23. září 2017 v 10:56 | Reagovat

Nikto ti nikdy nedokáže ublížiť tak , ako ty samej sebe svojimi myšlienkami. Ja to dobre poznám sama na sebe . Príliš si beriem niektoré veci , zaýšlam sa nad tým , čo ľudia povedali ... a oni na to zabudli pár sekúnd po tom , čo im to vyšlo z úst.
Ja sama mám veľký problém , mať sa rada . Byť aspoň trochu sebavedomá a hlavne dovoliť si byť spokojná s tým čím som. Ale to asi vieš , kedže si čítala môj posledný článok .
Lenže štastnú ťa môže urobiť zase len tvoje vlastné myslenie. Musíš sa len naučiť vkladať tú energiu , namiesto do ničenia sa obavami , strachom a nechuťou k samej sebe , do niečoho , čo má naozaj zmysel.
A ja dobre viem , aké ťažké to je . Konečne prestať brať seba ako podčloveka. Podľa všetkého si to nemala doma jednoduché , to ma veľmi mrzí. Ja som svojho otca nevidela 10 rokov a myslím , že to tak lepšie.
Je to hrozné , keď to, čo by malo byť základom tvojej osobnosti a dávať ti istotu zlyhá... Ale to predsa neznamená , že ty si niečo menej. Neboj , všetko bude fajn. Len sa sústreď na tie dobré veci.
Hovorím , ako by som to ja sama dokázala :D .

4 Hrašulee Hrašulee | Web | 24. září 2017 v 19:10 | Reagovat

To je skvělé, super nápad :)

5 BlondCliché BlondCliché | Web | 27. září 2017 v 14:45 | Reagovat

Milá Mary, ikdyž se neznáme, je mi velmi líto, jak se cítíš. Je v pořádku, že o tom píšeš, je to účinná forma terapie, nedus to v sobě. Chci ti říct jen jediné, ať jsi jaká jsi, jsi jedinečná, buď na to hrdá. První krok je uvědomit si, že nemáš žádné sebevědomí - a to jsi zvládla. Teď už to nebude tak těžké. Kdykoliv ti někdo bude chtít zkazit radost, bude tě ponižovat, neodpovídej jen poslouchej a vzpomeň si, že takový člověk ti nesahá ani po kotníky. Jsi úžasná taková jaká jsi, tak se sebou nenechej zametat, nezapomínej na to! <3 Věř v lepší zítřky, budu věřit s tebou :)

6 Džejní Džejní | Web | 28. září 2017 v 16:49 | Reagovat

toto je tak krasne uprimne a od srdca napisane, ze fakt nemam slov. iba mam chut ta objat <3

7 snowy-christmas snowy-christmas | E-mail | Web | 29. září 2017 v 20:40 | Reagovat

[3]: Nikto ti nikdy nedokáže ublížiť tak , ako ty samej sebe svojimi myšlienkami. > Svatá pravda.

8 .foxx .foxx | E-mail | Web | 1. října 2017 v 13:28 | Reagovat

nebudu psát, jak je to pěkný nápad, protože sama moc dobře vím, jak je něco takto osobního těžké napsat a naopak je krásné, že jsi sama sobě byla schopná napsat něco takového a dokonce to i zveřejnit ♥ určitě budu držet palce a jelikož jsi úžasný člověk a jak sama píšeš, spoustu věcí jsem vůbec netušila, tak na tebe budu myslet :* záleží hlavně na tobě a pokud jsi sama se sebou spokojená, šťastná a uvědomuješ si, že sama sobě za to stojíš, tak opravdu dokážeš hodně :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama