Moja letná brigáda

5. září 2017 v 16:39 | MARY |  Denník

Takže hneď na úvod... Ja nemôžem uveriť tomu, že som vyhrala 1. miesto v kategórii Najlepší osobný blog v Blog Summer Awards! Úprimne, keď som klikala na článok s vyhodnotením, srdce mi bilo ako splašené ale hovorila som si, že nie je možné, aby som na prvom mieste bola práve ja. A zrazu bum. Keď som si prečítala výsledky, od samého nadšenia som vyskočila z postele a ešte párkrát som sa musela so šialeným úsmevom uistiť, či vidím dobre. Zo srdca by som sa chcela poďakovať každému, kto tam pre mňa hlasoval, toto víťazstvo považujem za svoj najväčší blogový úspech a uistilo ma, že to, čo robím má aspoň malinký zmysel. Najradšej by som každého z vás osobne objala a poďakovala sa, to ale bohužiaľ nie je možné. Tak aspoň touto virtuálnou cestou: NESKUTOČNE VÁM ĎAKUJEM! Je to pre mňa ako splnený sen. Zároveň by som sa chcela poďakovať aj skvelej Britt, ktorá celú túto parádu zorganizovala, viem si predstaviť, že to vyžadovalo veľa práce, ktorá ale nakoniec priniesla radosť nejednému blogerovi a dúfam, že sa dočkáme aj ďalších ročínkov, bol to fantastický nápad. Keďže je ale úvod už dlhší ako by sa patrilo, poďme rovno na článok. Tak ako väčšina mladých ľudí cez leto, aj ja som sa snažila nájsť si nejakú fajn brigádu, ktorá by mi pomohla našporiť si peniaze na nejaké "nevyhnutnosti", po ktorých veľmi túžim a taktiež aj na darčeky na Vianoce pre mojich blízkych. Nebola to pre mňa ľahká úloha, mnoho brigád mi nevyšlo a ja som tú pravú našla až koncom júla. Čo ma ale veľmi teší je fakt, že v nej môžem pokračovať aj cez víkendy počas školy, čiže nakoniec ten júlový mesiac nejako dobehnem. A kde som to vlastne pracovala? V tlačiarňach.

Úprimne, spočiatku som sa na túto robotu neskutočne tešila. Každodenne budem v kontakte s knižkami, ktoré absolútne zbožňujem a to mi vlievalo do žíl nádej, že tam vytrvám a že ma to bude aj baviť. Svojim spôsobom som sa ani nemýlila, je to fajn robota, avšak nič nie je dokonalé a tak sa aj tu nájde zopár vecí, s ktorými nie som stotožnená. Počítala som s tým, že ako brigádnička budem pravdepodobne makať viac ako samotní zamestnanci, avšak nie až v takom rozsahu. Zo začiatku mi prišlo čudné, že my sme sa tam išli zodrať od roboty (fakt, že počas horúčav bolo vo vnútri pri strojoch asi okolo 40 stupňov, nám robotu vôbec neuľahčoval) a zamestnanci si pri strojoch sedeli s vyloženými nohami a jedinou ich produktívnou činnosťou bolo, že raz za čas prišli opraviť stroj, ak sa zasekol. Ďalšou vecou, ktorá ma celkom vykoľajila, bol stav mojich rúk a nechtov po celodennom rozbaľovaní kníh a ich následom ukladaní do krabíc. Človek si to počas roboty ani neuvedomuje, keďže na to nemá čas. Ale keď som si večer po skončení skontrolovala ruky, bola som fakt zhrozená. Mozole, mnoho malých hlbokých raniek (tí, ktorí ste si to zažili istotne viete, že malé ranky na pohyblivých miestach ruky bolia najviac, keďže sa kvôli neustálemu namáhaniu nedokážu zahojiť), krvácajúce okolie nechtov z krabíc a nespočetne nových záderov. O boleti chrbta a rúk ani nehovorím. No a svalovica, ktorá vás čaká po celodennom dvíhaní kníh z palety tiež nie je dvakrát príjemná. Iróniou ale je, že prvý deň bol pre mňa úplne najhorší, prišla som domov ako zbitý pes a prvýkrát som zistila, čo to znamená mať preťažené ruky. Na druhý deň som nebola schopná ani poriadne chodiť ale čím viac som tam chodila, tým lepšie to bolo. Fakt je pravda, že telo si postupne na záťaž zvykne.

Ďalšou vecou, s ktorou mám doteraz problém je stres zo strojov, ktoré idú príliš rýchlo. Ak nestíhate (čo je problém asi 90% brigádnikov), knihy vám začnú padať zo stroja a vtedy máte chuť sa na všetko vykašľať a proste ich tam nechať. Navyše je len málo strojov, za ktorými môžete sedieť, väčšinou to dopadá tak, že si za 8 hodín sadnete len raz počas pauzy na obed. Aby som však nebola len negatívna, spoznala som tu veľa strašne skvelých ľudí, nikdy totižto nepracujete sami, vždy vám je pridelený minimálne jeden parťák, s ktorým potom môžete prekecať celú šichtu a čas ide podstatne rýchlejšie. Ja som sa vďaka kolegom dozvedala mnoho vecí o fungovaní tlačiarní, o zamestnancoch, upozornili ma na koho si mám dávať pozor, rozosmiali ma historkami, ktoré si tu sami zažili a do toho sme stihli pokecať aj o našich záľubách a podobne. Taktiež väčšina zamestnancov je tu veľmi príjemná (teda aj napriek tomu, že sú mnohí leniví a ani sa nesnažia to zakryť :D) a sú ochotní vám všetko niekoľkokrát ukázať, kým to pochopíte. A hlavne majú anjelskú trpezlivosť a uvedomujú si, že nikto učený z neba nespadol a aj po niekoľkom nepodarenom pokuse sa na vás nepozerajú s pohŕdaním. Človek tu zároveň zažije aj kopec srandy, môžte tu vidieť mužov voziť sa na zdvižných vozíkoch na palety ako na kolobežkách (niekedy sa na nich dokonca pretekajú :D), občas máte čas prečítať si nejakú tú brožúrku, ktorá sa práve tlačí a je fajn pocit, keď vás ľudia začnú spoznávať a postupne sa vám ich začína zdraviť stále viac a viac. Máte potom pocit, akoby ste prišli k starým známym, keďže okrem mladých študentov sem chodia aj starší ľudia privyrábať si popri dôchodku a musím povedať, že aj tí sú neskutočne milí.

A čo som tam vlastne robila? Okrem rozbaľovania knižiek a ich ukladania do krabíc v istom počte som bola na dvoch baliacich strojoch, na ktorých sa robilo vo dvojiciach. V pvom prípade sa balili mcdonalové brožúrky do fólií a v druhom prípade sa jednalo o veľké encyklopédie v rôznych jazykoch, ktoré už zo stroja vychádzali zabalené a my sme ich ukladali na palety, ktoré sa neskôr nakladali do kamiónov. Lepili sme štítky, nálepky na knihy, robila som kalendáre, vkladala hárky do stroja na výrobu mäkkej väzby (čo bola asi najhoršia robota vôbec) ale celkovo neľutujem ani jedného dňa, ktorý som tam strávila, keďže každý ma niečo naučil a každý deň som spoznala aspoň jedného človeka, ktorý mi celú smenu spríjemnil svojim priateľským prístupom. Ak by vás ešte niečo zaujímalo o práci v tlačiarňach, istotne sa nezabudnite spýtať v komentároch :D

P.S. Hneď po príchode sme museli odložiť všetky veci do skriniek a obliecť si brigádnické vesty. Vstup do výroby s mobilom je prísne zakázaný a porušenie tohto zákazu by znamenalo okamžité vyhodenie. Taktiež sa pri odchode domov okrem odovzdávania kľúčov od skrinky musí ukázať taška/batoh, ktorý máte so sebou aby sa securiťáci uistili, že ste neukradli žiadne knihy alebo brožúrky, keďže aj také veci sa diali. A čo je najviac prekvapujce, viac ako u brigádnikov sa to stávalo u samotných zamestnancov :)
.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Irda Irda | Web | 5. září 2017 v 17:00 | Reagovat

Tak teda takovou pdobonou brigádu jsem tady měla akorát že jsem teda zabalovala papíry ne vybalovala :D a řeknu ti tohle bych v životě už nedělala obdivuju,že jsi to vydržela :D Přijde mi,že najít slušnou práci,která nebude otročina jako brigáda je těžké :D Jinak je fajn,že jste pracovali ve dvoijicích aspoň to :D Já pracovala v kuchyni a jinak mě to motivovalo abych studovala :D :D a taky mi vadí,že celkem těm brigádníkům dávají víc práce než zaměstnancům a gratuluju k výhře :) Je pravda,že máš asi nejhezčí design osobních blogů a celkově dojem blogový,ikdyž teda ty písmenka :D takže se nedivím,že jsi vyhrála :)

2 Kerr Kerr | Web | 5. září 2017 v 17:37 | Reagovat

Tyjo, taková práce.. Na jednu stranu mě to nějakým záhadným způsobem fakt láká! :D Protože se mi líbilo, jak to vypadalo ve filmech a přijde mi, že ti to i musí potom utíkat docela rychle, ale na druhou to musí být hrozně nudná makačka :D Já jsem dělala (stejně jako přes rok) v kavárně, byl to masakr, ale s lidma z práce jsme podnikali výlety a tak, jsme tam parta mladých lidí, takže si nemůžu stěžovat :) No, jsem ráda, že začala škola, ať už to sní sebedivněji..

3 Heaven Heaven | Web | 5. září 2017 v 18:40 | Reagovat

Gratuluju k výhře! :)
Zajímavá brigáda, možná bych ji brala, kdyby se mi něco takového naskytlo :) Letos mi nevyšla brigáda, kterou jsem plánovala, ale naštěstí se nabídla jiná, což taky nebylo špatné :D

4 Hrašulee Hrašulee | Web | 6. září 2017 v 8:00 | Reagovat

K výhře moc gratuluji :) Byla jsem asi před 3 roky na podobné brigádě, v Sony na kompletaci cd, dvd a tak.. Bylo to dost podobné, celý den stojíš na jednom místě a přesně jak popisuješ, ruce a nehty jsem po tom dni skoro neměla :D

5 Irda Irda | Web | 6. září 2017 v 13:05 | Reagovat

Ahoooj :D Jasný že tě beru do spřátelených blogů,hned si tě dám do seznamu :D jinak jsem ráda,že tě komentáře potěší! :)

6 foxx. foxx. | Web | 6. září 2017 v 16:59 | Reagovat

gratuluji k výhře ♥ brigáda vypadá z popisu jak náročně, tak zajímavě :) ale nejhlavnější je, že tě to baví...

7 Ev. Ev. | Web | 6. září 2017 v 19:06 | Reagovat

To zní jako hodně zajímavá brigáda a práce :) taková méně obvyklá a je fajn, že se ti tam líbilo, i když věřím, že to někdy muselo být náročné :)

8 Teri Teri | E-mail | Web | 6. září 2017 v 21:04 | Reagovat

K výhře samozřejmě moc gratuluji i když jsem pro tebe nehlasovala, ale přemýšlela jsem

9 Charlotte Charlotte | Web | 6. září 2017 v 21:31 | Reagovat

och bože , toto mi pripomenulo,  ako som po maturite brigadovala v jednej firme , ktorá robí krabice ...
Moja uloha bola ich skladať , celý deň som stála a robila ten istý monotónny pohyb rukami . Ako ... skladať krabičky , to bude easy , som si hovorila :D takú bolesť chrbta som nezažila a dufam , že už ani nezažijem :D nikdy viac ! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama