Moje zážitky z MHD

27. února 2018 v 20:49 | MARY |  Články na mnou vybrané témy

Keďže autobusom cestujem v podstate každý deň aj niekoľkokrát, mám celkom slušnú zbierku zaujímavých zážitkov práve z MHD. Myslím, že každý, kto v autobusoch trávi toľko času si už podobné veci zažil. Nad starými ľuďmi, ktorí vás žiadajú o uvoľnenie miesta aj keď je polka busu prázdna, prípadne ľuďmi, ktorí asi nepoznajú základné pravidlá hygieny sa pozastavovať ani nebudem, je to totiž niečo tak bežné a v podstate normálne, že by to v tomto článku bolo úplne zbytočné. Dnes sa budem venovať vtipným príhodám, ktoré sa v MHDčke stali mne a vy mi nezabudnite do komentárov napísať vaše zážitky, nech sa môžem tiež pobaviť :D

1. Začnem asi tým pre mňa najnezabudnuteľnejším (ehm, celkom krkolomné slovo) zážitkom. Jedno ráno som si cestovala do školy, mala som celkom dobrú náladu, keďže sa mi konečne ušlo miesto na sedenie. Bohužiaľ, šťastie na šoféra som už nemala a tak s nami jazdil ako s dobytkom a zastavoval tak prudko, že ľudí, ktorí stáli, hádzalo zo strany na stranu. Na jednej zastávke to už malý chlapec, ktorý stál pár centimetrov odo mňa nezvládol a spadol na mňa aj so svojou obrovskou školskou taškou, ktorá bola takmer rovnako veľká ako on sám. Pri páde ma zasiahol taškou do nosa a hodnú chvíľu mi potom sedel v šoku na kolenách. Keď mu konečne došlo, čo sa stalo a že autobus stojí na jeho zastávke, zodvihol sa a bez akéhokoľvek ospravedlnenia odišiel. Za normálnych okolností by som bola strašne naštvaná ale tohto malého chlapca mi bolo v tej situácii naopak strašne ľúto a viem si predstaviť, aký musel byť z tejto príhody vykoľajený.

2. Táto príhoda sa mi stala naopak večer. Išla som z mesta na poslednom autobuse, bol takmer prázdny. Uprostred stáli dvaja chlapi v podnapitom stave a veľmi nahlas sa zhovárali. Na tom by nebolo nič čudné, opití ľudia v MHDčke sú veľmi častou záležitosťou. Čo ale nasledovalo potom ma zanechalo fakt bez slov. Začali cvičiť. Vážne. Ich snaha o workout bola síce dosť vtipná a žalostná. Ale ako robili kliky na zemi pohybujúceho sa autobusu a pokúšali sa dvíhať podobne ako na hrazde na držadlách, musela som uznať, že na množstvo alkoholu v ich krvi sa im darilo celkom... dobre?

3. Asi sa vám tiež neraz stalo, že ste na uliciach stretli skupinky "badass" chlapcov alebo dievčať vo vekovom rozmädzí 9-14 rokov, ako si púšťajú nahlas otravnú hudbu (najčastejšie rap) z mobilu a tvária sa pri tom maximálne drsne a dôležito. Je to niečo, s čím som sa už pomaly zmierila a podobné situácie ma viac nezvyknú vykoľajiť. Keď ale niečo takéto urobí asi 45 ročná žena v autobuse prepchatom ľuďmi, pričom zaberala rovno dve miesta (na jednom sedela ona a na druhom mala vyložené nejaké tašky), vážne začínate pochybovať o inteligencii vašeho národa. Teta dokonca nereagovala ani na sťažnosti iných spolucestujúcich, nech si hudbu stlmí. Tvárila sa, že ich nepočuje. Po nekonečne dlhom čase ale obetavo znížila hlasitosť vrieskajúceho Rytmusa na svojej staručkej tlačítkovej nokii o jeden stupeň a nám nezostávalo nič iné, len sa modliť, nech čoskoro vystúpi.

4. Nikdy som nerozumela ľuďom, ktorí si našli svoju druhú polovičku v autobuse. Predstava, že by za vami niekto prišiel, predstavil sa vám a začal s vami komunikovať v tomto dopravnom prostriedku mi prišla akási nereálna a možno aj trochu komická? Sama to neviem správne vyjadriť. Každopádne, jedného dňa na ceste do školy som si všimla, že sa na mňa až podozrivo často a uprene pozerá jeden chalan. Cítila som sa nepríjemne, snažila som sa na neho nepozerať ale poznáte ten pocit, keď niekoho pohľad na sebe doslova cítite? Navyše som ho sledovala v odraze okna a fakt mi to už prišlo mierne choré. Po vystúpení z busu som sa ponáhľala do školy keď v tom zrazu skočí predo mňa tento chalanko, vysvetlí mi, že sa tiež ponáhľa ale že si musí vypýtať moje číslo a predstavíl sa ako Kiko. Ja som sa ho snažila citlivo odmietnuť, že číslo cudzím ľuďom proste nedávam, no on bol neodbitný a pýtal si teda aspoň facebook. Nesúhlasne som pokrútila hlavou na čo povedal, že nevadí, že si ma aj tak nájde. Rozosmiala som sa, keďže som tomu neverila a doma som zistila, že sa mu to fakt podarilo. Creepy as fuck. Stalo sa mi to ešte raz s iným chalanom, akurát to nebolo také čudné a jeho meno si už bohužiaľ nepamätám :/

5. Táto príhoda sa mi stala ešte keď som bola malý prcek a ku doktorke som cestovala v sprievode mamky. Celkom rada na ňu spomínam. Keďže v autobuse už neboli dve voľné miesta vedľa seba, mamka si sadla za mňa a mne vybavila miesto vedľa nejakého mladého chalana. Bolo to dávno, čiže si už neviem presne vybaviť ako vyzeral ale mohol mať okolo 19 rokov. Ja, skolená chorobou a unavená som sa snažila prežiť cestu lenže ani neviem ako, zrazu som zaspala. Zobudila som sa až na to, že ma budí maminka s čudným úsmevom na tvári a ja som zistila, že som sa v spánku vykotila na tohto chalana a spala som doslova na ňom. Keď sa na to tak spätne pozerám, musel to byť fakt dobrý človek, keďže nepovedal ani pol slova a keď sa mu neskôr mamka ospravedlňovala, zobral to s humorom a úplne v pohode.
.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Zuzulet Zuzulet | Web | 28. února 2018 v 11:04 | Reagovat

Keď tak nad tým premýšľam tak jeden zážitok či dva som mala aj ja takéto niečo :) Raz, keď som cestovala do mesta jeden chlap sa rozprával akoby s telefonom, ale v ruke mal peniaze a tváril sa mimoriadne zaujato a nahlas rozprával v celom autobuse a pýtal sa toho druhého a ty si bol v kome? Neviem ako sa mu to podarilo alebo čo v ňom bolo,ale že normálny nebol to je jasné. Potom raz, keď som už vystupovala z autobusu po nočnej smene unavená ani som nevedela kde mi hlava stojí jediné načo som myslela, že idem konečne spať mi jedna stará pani povie, že dievča o takomto čase sa chodí domov z diskotéky? Že aká som ja dnešná mládež a podobne... Hovorím si dobre je stará pani tak som jej vysvetlila aspoň trocha, že ja som teda z diskotéky nešla :)

2 - ukrytá v slovách - ukrytá v slovách | Web | 28. února 2018 v 16:36 | Reagovat

Fúha, tá 4... dosť creepy. Tiež často cestujem MHDčkou a tých zážitkov je celkom dosť. Myslím si, že najhoršie je, keď tam stretneš nejakých úchylákov, ktorý sa správajú ako nadrogovaní. brr.. a tiež nemusím, keď má v kuse niekto v MHD sleduje ..je mi to nepríjemné.

3 Heaven Heaven | Web | 28. února 2018 v 17:15 | Reagovat

Když na někom spí dítě, dá se to ještě přežít, ale běžně po ránu vedle mně usínají lidé a padají na mně :D Asi před 14 dni jely busem dvě ženský, který asi jely poprvé, vypadalo to tak... No jedna z nich tak hlasitě mluvila, že to bylo slyšet na na druhý straně :D Pak ji nějaká holka musela okřiknout ať zavře zobák :D

4 Elis Minarová | http://elisminarova.blogspot.cz Elis Minarová | http://elisminarova.blogspot.cz | Web | 28. února 2018 v 17:24 | Reagovat

Taky jezdím denně autobusem do školy, ale zatím se mi žádná velká příhoda nestala. Škoda :/ :D

5 Lucka Lucka | E-mail | Web | 2. března 2018 v 9:15 | Reagovat

Máš pěkné story, já jezdím často autobusem, ale většinu času spím, takže o tu zábavnou část asi přicházím. :-D Teď si teda musím taky postěžovat, když už jsme u těch autobusů... Topí vám řidiči? Já co jezdím, tak snad vůbec. :-/ A já tak hodinu a půl sedím zmrzlá jak drozd, než dorazím domů, abych se rychle ukotvila u krbu a zahřívala. :-D

6 Mushroom Mushroom | Web | 2. března 2018 v 16:11 | Reagovat

Tak koukám že je to všude stejné. Já denně jezdím autobusem a tramvají a zážitků mám taky celkem dost i přesto, že mám většinou ucpané uši a snažím se nevnímat ty lidi okolo. Opilci už jsou klasika ať už se snaží o cokoli (jednou se pokoušeli o tanec), hudbu nahlas už jsem se asi naučila ignorovat (popravdě občas se lina "úžasná" hudba i od řidiče a to už je potom úplný konec) no a já třeba jednou spadla ze schodů a všiml si mě jenom jeden člověk z celé plné tramvaje, který se mě optal jestli jsem v pořádku.. Nojo.. MHD je prostě jeden velký zážitek. A jak říká heslo MHD u nás ve městě "Máte Hromadu Důvodů".

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama