Spomienkový Tag

9. února 2018 v 18:40 | MARY |  Denník

Opäť som sa prehrabávala článkami z môjho starého blogu a uvažovala nad tým, ktoré by sa dali ešte zachrániť a ktoré by si zaslúžili miesto aj na tomto aktuálnom blogu. Keď som si spätne čítala tento tag, musela som sa usmievať, keďže som v ňom dokonale vystihla všetky veci charakteristické pre moje detstvo. A tak som článok trochu pozmenila, niečo málo doplnila a vypustila ho opäť do sveta asi v ten najlepší čas- dnes totižto oslavujem svoje 19. narodeniny :) Uvedomujem si, že súčasťou tagu by malo byť aj nominovanie ďalšich blogerov ale ja to tentokrát vynechám. Ak by ste však mali záujem, pokojne si ho vyplňte aj na svojich blogoch a potom mi pošlite link, prípadne sa o odpovede podeľte v komentároch. Veľmi rada si prečítam o tom, aké bolo aj vaše detstvo :)

1. Máš nejaké fotky z doby, kedy si bola mladšia? Mám ich strašne veľa. Som rada, že moja maminka si veľmi zakladala na tom, aby som mala celé svoje detstvo poctivo zdokumentované. V obývačke máme v poličkách uložených milión albumov, ktoré sú napráskané najrozličnejšími fotografiami. Vzhľadom na to, že nemám k dispozícii skener, žiaľ, nemôžem žiadnu z nich pridať sem na blog (aj keď by som veľmi chcela). Skúšala som fotku aj odfotiť do telefónu, ale vyzeralo to strašne čudne :D

2. Na akých TV programoch si vyrastala? Musím sa priznať, že ako malá som bola na televízii poriadne závislá. V skorom detstve som obľubovala Toma a Jerryho, Scooby Doo a Večerníčka, častokrát (keď som ráno vstala priskoro a rodičia chceli mať odo mňa pokoj) mi ocino púšťal tie rozprávky, ktoré chodili cez víkendy ráno na rôznych programoch. Keď som trošku podrástla, zbožňovala som večerné sledovanie Verte Neverte (s ocinom sme vždy spoločne hádali, ktoré príbehy by mohli byť pravdivé a keď nastal čas odchodu do postele, nemohla som zaspať od strachu- ach, tie krásne časy) a ako každé dieťa aj ja som milovala Minimax a Foxkids, ktorý neskôr premenovali na Jetix a následne Disney Channel, z ktorého sa neskôr ale stal veľký prepadák a nedávali na ňom nič pozerateľné.

3. Čím si chcela byť, keď vyrastieš? A stále tým chceš byť? Ako malá som chcela byť doktorkou. Rodičia mi kúpili detské lekárske náčinie, čo malo za následok, že som každý deň behala po byte s kufríkom v ruke, otravovala súrodencov s tým, že ich musím vyšetriť a behala za nimi so striekačkou v ruke, na čo sa všetci pozatvárali v izbách a mojimi jedinými pacientmi boli plyšáci alebo barbíny. Keď som trochu podrástla, chcela som byť modelkou, speváčkou, módnou návrhárkou, spisovateľkou, novinárkou a herečkou, dokonca aj interiérovou dizajnérkou. Na medicínu ma to ťahalo ešte donedávna, avšak moje vysoké ambície sa kamsi vytratili a mojim jediným cieľom bolo urobiť úspešne maturu a odísť do zahraničia :D

4. Ukáž video, kde si mladšia: Žiaľ, veľké množstvo fotografií z destva sa odzrkadlilo na tom, že z neho nemám asi žiadne poriadne videá, respektíve o nich neviem. Myslím, že by sme mohli mať niekde natočený škôlkársky karneval, kde som mala parochňu s dlhými blond lokničkami, prípadne moje brblavé recitovanie básničky na Deň matiek, ale vôbec neviem, kto to má pri sebe a či to ešte vôbec existuje.

5. Aké boli tvoje obľúbené hračky na hranie? Toto bude na dlho, už to vidím. Povedzme si narovinu, mám skvelých rodičov, ktorí mi dopriali všetko, po čom som túžila. Nemyslite si o nás, že sme milionári, ktorí môžu vyhadzovať peniaze za hlúposti, ale vždy na Vianoce alebo narodeniny som sa dočkala prekrásneho darčeku, po ktorom som tak veľmi túžila. Milovala som zberateľské zvieratká Littlest Pet Shop, barbíny Myscene, Polly Pocket (všetky tieto veci mám stále pri sebe, v dokonalom stave, bezpečne uložené v pivnici čakajúce ešte na moje deti :D), samozrejme, mojimi skvelými priateľmi boli aj plyšáci, najmä psík, ktorého mi ocino doniesol z Japonska a celkovo som mala veľký vzťah ku každému jednému plyšákovi, pretože sa mi s každým spájal nejaký človek, prípadne nejaká udalosť. Mala som aj skriňu pre barbíny, ktorá spievala a strašne veľa iných vecí.

6. Aký najtrápnejší zážitok si pamätáš? Keď nad tým tak uvažujem, nenapadá mi jeden konkrétny. Ale asi by bolo dobré zmieniť, že som celé svoje detstvo chodila oblečená ako najväčší žobrák. Mamke totiž prišlo, že jej zlatučká dcérenka bude rozkošná v čomkoľvek, preto jediné, čo je dôležité je, aby bola v teple a pohodlí. Áno, to je dôvod, prečo som na triednych fotkách z prvého stupňa odfotená v najbizarnejších outfitoch. Červený rolák, čierny sveter s Mickey Mousom, biele trištvrťáky, ružové ponožky vytiahnuté do stredu lýtka a mokasíny. A verte mi, že toto ešte nebola najhoršia kombinácia, do ktorej ma rodičia nasúkali. Čakám, kedy na tie potupné chvíle zabudnem :D

7. Prečítaj niečo, čo si písala v škôlke. Prečítať to asi neprečítam, okrem toho, v škôlke som asi nič nepísala. Vždy som si tam len na papiere čmárala niečo, čo som nazývala princeznami (najradšej som mala princeznú Odette z Labutieho jazera) a potom nejaké prapodivné figurky, ktoré ani neviem, čo znázorňovali. A taktiež som sa tam hrávala v stane a kuchynke, ktorú sme mali kompletne zariadenú a vždy som sa o ňu bila s inými dievčatami.

8. 3 pesničky, ktoré si milovala keď si bola malá.


9. Aký najsmiešnejší oblek si mala, keď si bola malá? Myslím, že všetko, čo som mala v detstve na sebe bolo smiešne (to ste sa asi dovtípili, ak ste čítali odpovede vyššie), každopádne, asi najhoršie šaty som mala na sebe počas vystúpenia ku Dňu matiek. Boli to také tie starodávne šatičky s bielym golierom, veľkým množstvom volánikov, boli ružovej farby a mali bielu zásterku. Samé o sebe by na malom dievčatku pôsobili rozkošne, avšak v kombinácii s bielymi ponožkami a bielymi lakovkami to vyzeralo nanajvýš odpudivo (ach, maminka moja drahá, čo si mi to porobila).

10. Nejaká zábavná príhoda, ktorá sa ti stala, keď si bola malá: Stalo sa mi ich veľa. Ale úplne najviac som ich zažila s mojou milovanou sesternicou, ktorá býva na dedine, kde máme postavený rodinný dom. V tom čase sme spolu bývali takmer neustále a vymýšľali si veľmi zaujímavé programy. Jeden deň sme sa nudili a sesternica vytiahla spod postele drevený kufrík, kde sme napratali použité slamky, čisté papiere, omalovánky s náboženskou témtatikou, ozdoby do koktailov a množtvo iných hlúpostí. Následne sme si pred ich domom postavili "stánok", kde sme sa pustili do predávania. Vzhľadom na to, že ja som bola tá mladšia a hlúpejšia, vykrikovala som po celej dedine: "Kúpte si, kúpte!" a vždy, keď sa blížili policajti, celý stánok sme prehodili cez plot na dvor a tvárili sa, že nič. Raz nás však aj napriek našej šikovnosti prichytili a namiesto toho, aby nám vynadali, zasmiali sa a upozornili nás, aby sme sa nehrali tak blízko cesty. Prežili sme to teda v poriadku a zarobili si 70 Sk.

11. Sú nejaké veci, ktoré máš od detstva do teraz? Ako som už písala, všetky svoje obľúbené hračky mám v ukážkovom stave odložené v pivnici pre ďalšie generácie. Dokonca mám v skrini stále jedno tričko, ktoré som ako malá nosievala na dlhých červených šatách, aby mi nepadali, keď som sa hrala na princeznú (:D)

12. Niečo divné, čo si robila ako malá: Okrem toho, že som si obliekala mamkine spoločenské šaty a hrala sa v nich na princeznú som sa veľmi rada čľapkala vo vode, neustále u nás bolo pustené umývadlo a ja som sa hrala s loďkami, kačičkami a barbínami, pretože sa mi páčilo, ako im vo vode víria vlasy :D A taktiež zakaždým, keď sme sa vracali z hojdačiek a ja som mala ruky špinavé od hrdazvých reťazí, strašne som jančila a po príchode domov som si ich okamžite niekoľkominút umývala, keďže som nezniesila pocit špinavých rúk.

13. Najstrašidelnejšia vec, ktorá sa ti stala. Nestalo sa mi nikdy nič strašidelné, akurát som mala problém s mojim starším bratom, ktorý mi ustavične rozprával strašidelné historky a pamätám sa, že mi v časopise Plus 7 dní ukázal obrázok nejakého ducha, kvôli ktorému som dlho nemohla spať. A viete, čo je najhoršie? Straší ma doteraz a ja ho za to neznášam :D

14. Aký bol svet pred tým a aký je teraz? Úprimne si nemyslím, že mám právo, aby som niečo porovnávala, už len preto, že na svete nie som tak dlho, aby som mohla napísať: "To ja, keď som bola mladá..." Avšak je naozaj pravda, že sa mi vtedy žilo lepšie, už len preto, že som sa toľko nestarala o názory druhých, bolo mi ukradnuté, čo mám na sebe, hlavne, že som každý deň chodila na hojdačky a mohla sa hrať so svojimi plyšákmi. V škôlke som mohla spať, nemusela som sa tam učiť... Proste som sa mala lepšie, aj keď som si to vtedy neuvedomovala. A práve preto som sa nesnažila dospieť veľmi rýchlo, príde mi zbytočné čokoľvek siliť a ponáhľať sa, dospelosť človeka tak či tak raz dolapí, či už chce, alebo nie. A koniec koncov, ani nie je za čím sa ponáhľať. Pretože keď vás dospelosť dohoní, detstvo a bezstarostnosť s ním spojená vám začnú brutálne chýbať.
.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Zuzulet Zuzulet | Web | 10. února 2018 v 10:56 | Reagovat

Tvojou poslednou vetou si to vystihla. Dospelosť ma už dobehla neuveriteľným tempom veď mi to už čo nevidieť ťahá na 30 rokov a teraz keď sa nato už tak pozerám teraz tak mám pocit, že to všetko čo som zažila tak to bolo jednoducho niečo načo nikdy nezabudnem :) Tento tag si spravím i na svojom blogu :)

2 little-booktea little-booktea | E-mail | Web | 10. února 2018 v 22:54 | Reagovat

Já jsem vyrůstala taky na pohádkách tom a jerry, Scooby doo a také na barmani a spiderman, ale hlavně co jsme žrali úplně ve školce já i mé kámošky byly šmoulové.Pak Jsem s bráchou sledovala simpsny, které sledují i teď

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama