Maturita formalita? Alebo koniec strednej školy

10. září 2018 v 15:20 | MARY |  Denník

Tento článok mám v rozpísaných už strašne dlho, no čakala som kedy, kedy nadíde jeho chvíľa. Určitú dobu boli totižto články ohľadom maturít úplne všade a ja som do tej pestrej zmesi nechcela pridávať aj ten svoj :D Takto po dlhšom čase si môžem aspoň zrekapitulovať, ako som to celé prečívala. Ani neviem, ako dlho som čakala na to, až sa mi skončí moje obdobie na strednej škole. Bola som demotivovaná, nechcelo sa mi učiť, mala som chuť sa na všetko vykašľať a odísť niekde ďaleko preč. Viem, čo si hovoríte. Ak som takto prežívala posledný ročník strednej, čo by som robila na výške? Tí, ktorí tento blog pravidelne navštevujú pravdepodobne vedia, aké sú moje plány do budúcna a aký som mala celkovo postoj ku svojej škole. Ako som sa za pár rokov zmenila z bifľošky, ktorá sa v učení doslova vyžívala na niekoho, kto školu znenávidel tak veľmi, ako je len možné a možno aj ešte viac. Pritom sa vôbec nič nezmenilo. Ani na učiteľoch ani na princípe fungovania toho celého. To ja som sa zmenila. Niečo o svojich problémoch, ktoré ma posledné dva roky sprevádzali, som napísala v tomto článku. Tomu som sa ale dnes nechcela venovať. Skôr by som chcela písať o tej povestnej skúške dospelosti, ktorou učitelia strašia každého stredoškoláka už od začiatku tretieho ročníka. Vyhrážky, upozorňovanie na to, že do maturity ostáva už len málo času, hlúpe komentáre o tom, ako by sme niektoré veci už dávno mali vedieť a podobne. Prešiel si tým každý. A každý nakoniec zistil aj to, že tí učitelia, ktorí vás tak veľmi strašili, vám nakoniec na maturách neskutočne pomôžu a že sa žiadneho potopenia z ich strany nemusíte báť. Minimálne vo väčšine prípadov to tak je, myslím, že aj učiteľom samotným záleží na tom, aby ste sa s nimi nemuseli vidieť zase v septembri (sú to tiež len ľudia a tiež sa im do toho pravdepodobne nechce), prípadne túžia po tom, aby sa vaša škola v celkových štatistikách umiestnila na čo najlepšom mieste. Samozrejme, aj tu existujú výnimky, ktoré si potrebujú pohonkať ego a ktoré vám môžu dať niektoré veci na maturite brutálne vyžrať. V každom prípade si myslím, že ak ste počas svojho štúdia nemali so žiadnym učiteľom výrazný problém, nemusíte sa ničoho báť.

Ako prebiehalo moje učenie na maturity? V decembri som sa dušovala, že od nového roku si začnem spracovávať témy, pomaly si každú prechádzať a všetko by som mala zvládnuť s kľudom a rozvahou. Realita? Prišiel máj (ústne maturity som mala 29. A 30. Mája) a ja som nemala ešte spracovanú ani jedinú tému. Sylaby z chémie som si zatiaľ ani neotvorila, otázky z biológie sa ku mne dostali niekedy v polke mája a mne teda zostalo všetko na akademický týždeň, ktorý som sa väčšinou flákala, lebo mi prišla každá činnosť zaujímavejšia ako učenie a to som sa popri tom fakt snažila dokopať sa k tomu, no po pár desiatkach minút, ktoré som presedela nad poznámkami a nedostala do hlavy ani jednu informáciu som sa na to proste vyprdla. Počas akademického týždňa som sa teda učila možno tak tri dni a to tiež len literatúru (z ktorej som si mimochodom prešla témy staroveku, stredoveku, humanizmu a renesancie, baroka, klasicizmu a romantizmus a realizmus som si len párkrát prečítala.) zvyšné témy týkajúce sa napr. moderny, všetkých smerov, ktoré v tom čase vznikli a ďalších moderných období som ani len nevidela. O gramatike ani nehovorím, tú som si prečítala deň pred maturami (mimochodom, vytiahla som si otázku ohľadom baroka a z gramatiky slovníky- čo bola mimochodom téma, ktorú som si prečítala úplnou náhodou len 5 minút predtým, ako som mala vojsť do triedy a ťahať si otázky). Môžeme teda povedať, že na slovenčine som mala z pekla šťastie, čo sa nedá povedať o chémii (áno, naozaj som maturovala z chémie -_-). Deň predtým som sa snažila prečítať si toho čo najviac a osviežiť si pamäť. Nakoniec som si toho do hlavy napratala celkom dosť, čo som bola sama prekvapená a hovorila som si, že keď väčšinu vecí viem, bola by smola, ak by som si vytiahla niečo, čo som ani nevidela. A presne to sa stalo. Keď som zbadala otázku, nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať, počas 20 minút prípravy som len tupo čumela do prázdneho papiera predo mnou a očami hypnotizovala učiteľa z komisie, ktorý sa akosi započúval do odpovede a pozabudol, že sa ma má prísť opýtať, či som všetkému porozumela, prípadne mi nejako pomôcť. Spamätal sa 5 minút pred koncom mojej prípravy a ja som počas odpovede v podstate len odrecitovala to, čo mi nadiktoval. Aby som ale nebola za úplnú lamu, na niečo som si počas jeho výkladu spomenula aj sama a tak môžem povedať, že vzhľadom na to, že som si po vytiahnutí otázky myslela, že sa asi uvidíme v septembri, vytiahla som to na trojku a bola som za to mega vďačná.

Ďalším predmetom bola biológia. Na tú som sa neučila absolútne nič. Zo 180 otázok (nie som si presne istá, koľko ich bolo) som si prešla štyri a keďže som v ten deň mala plnú hlavu dojmov z dvoch maturít, ktoré som mala za sebou, šlo to veľmi ťažko. Vytiahla som si ale otázku, ku ktorej som mala celkom čo povedať aj keď som sa o nej doma nič neučila (možno za to môže fakt, že som sa počas 8 rokov na gymnáziu naozaj svedomito učila) a keby nebolo hlúpych otázok predsedkyne komisie z druhej školy ohľadom muškátov a ich chlpov (!) vytiahla by som to aj na jednotku. Ale aj za dvojku som šťastná vzhľadom na to, koľko času som učeniu venovala :D No a posledným predmetom bola angličtina na úrovni B2, ktorej som sa bála najmenej a ktorú som mala našťastie ako poslednú. Nemala som pred ňou takmer žiaden stres a celkom som si fandila, čo mi možno hralo do kariet pri výbere otázky (mala som tému cestovania a vedený rozhovor s učiteľom som mala o tom, že som riaditeľkou nejakej prestížnej firmy, zarábam veľké peniaze ale v robote trávim príliš veľa času. Konečne som sa rozhodla pre dva týždne voľna a mám sa s manželom dohodnúť o tom, kam pôjdeme na výlety, na dovolenku, čo budeme robiť, kde budeme ubytovaní a tak ďalej). Naozaj vďačná téma.

S výsledkami som teda spokojná (ak nerátame tú chémiu ale vzhľadom na okolnosti za tú trojku môžem byť vďačná :D) a čo som tým chcela povedať? Ak ste počas štúdia školu úplne neflákali, určite pre vás nebude maturita problém aj keď sa na ňu nebudete učiť svedomite od januára. Samozrejme, je to z veľkej časti aj o šťastí pri ťahaní otázky, ktoré môžete ale aj nemusíte mať. Je už len na vás, či sa naň budete spoliehať alebo si naozaj poctivo prejdete všetky otázky. Mne to akosi nevyšlo :D :D S čím ale nesúhlasím je to staré známe: maturita-formalita. Mne robila celkom veľké vrásky a aj stres som mala fakt obrovský, pred biológiu mi bolo dokonca na odpadnutie a vracanie. A to som bola ešte hrdinka, keďže väčšina ľudí sa neubránila aj slzám. Opäť je to individuálna vec, ja som sa počas akademického týždňa nebála takmer vôbec, všetko na mňa doľahlo v noci pred maturou. A celkovo by som z toho nerobila takú vedu, ak by som z každej strany nepočúvala, aká je to dôležitá vec a ako sa jej všetci naokolo báli. No a už úplne na záver, čo sa týka písomných maturít, počas tých som bola úplne v pohode a v podstate aj dopadli na moje očakávania, najmä slohy, ktoré som mala fakt výborné a aj písomka z angličtiny dopadla super. Na písomke zo slovenčiny to trochu pokulhávalo ale akurát pár dní po maturách som čítala celkové štatistiky, ktoré hovorili o tom, že slovenčina celkovo dopadla veľmi zle a v komentároch nejaký človek trefne poznamenal, že tie testy sú proste nahovno, vôbec neodzrkadľujú znalosti človeka v jazyku ako takom a že fakt nie je nutné vedieť, koľkokrát si Jánošík vyhonil medzi jednotlivými prepadmi. A ja by som to asi sama lepšie nezhrnula.


V závere tohto článku by som rada v niekoľkých bodoch zhrnula, čo som sa za 8 rokov na gymnáziu naučila (verím, že s mnohými sa budete vedieť stotožniť aj vy :D) a zároveň týmto článkom oficiálne ukončujem celú túto veľkú kapitolu môjho života.

1. Úlohy z nemčiny (vlastne aj akékoľvek iné) sa píšu vylúčene cez prestávky
2. Najmä na gymnáziu sa nesmie stať prokrastinácia vašou najlepšou priateľkou, inak máte po chlebe a psychiku v čudu
3. Napriek tomu, že nie sme na americkej high school, skupinky existujú
4. Nenadväzujte s učiteľmi očný kontakt ak nechcete ísť odpovedať
5. Keď máte tušáka, že vás vyvolajú, na 90% to tak aj bude
6. Najlepšie hlášky učiteľov a spolužiakov si treba zapisovať, s odstupom času sa na nich dá celkom slušne pobaviť
7. Na úhľadnosti vašich zošitov vám prestane po krátkej dobe záležať
8. Zošity vám okrem poznámok budú zdobiť aj čudesné kresbičky a odkazy so spolusediacou
9. Taktiež všetky tie cute veci, ktoré ste si nakúpili, aby vás v priebehu roka motivovali, prestanú za krátku dobu fungovať
10. Nie je možné, aby ste na triednych fotkách vyzerali dobre. Nikdy
11. Galéria vo vašom mobile bude plná fotiek poznámok od spolužiakov
12. Triedne výlety sú poväčšinou katastrofa (aj tak na nich skončíte poskupinkovaní a znudení)
13. Na otázky v triednej skupine takmer nikto nikdy nereaguje, pritom si otázku skoro každý prečíta
14. Aby sme ale boli aj trochu pozitívni, spolužiaci, ktorí vám fotia písomky, sú na nezaplatenie
15. Prezentácie na geografiu alebo biológiu alebo vlastne aj na akýkoľvek iný predmet? Wikipedia, CTRL+C a CTRL+V
16. Úlohy z matiky a podobných predmetov, ktoré si vyžadujú logické rozmýšľanie, sa vždy odpisujú od triedneho bifľoša
17. Práve v deň, kedy vôbec nestíhate a do školy sa dovalíte oblečený ako bezdomovec so strapatými vlasmi si spomeniete, že sa máte fotiť
18. Pri ceste do zborovne alebo kabinetu je búšiace srdce samozrejmosťou
19. Va WCko sa vždy chodí v spoločnosti aspoň jednej kamarátky a hrebeňu/kefy na vlasy
20. Cez prestávky sa stávajú WCka akousi dievčenskou klubovňou
21. Hodiny, na ktorých sa pozerá film alebo hodiny telesnej slúžia na učenie poznámok, na ktoré ste sa doma vykašľali
22. Pocitu slobody po skončení školy sa nič nevyrovná, v tej chvíli vám nevadia ani prepchaté chodby a šatne
23. Učitelia vedia byť veľmi zákerní a taktiež dokážu veľmi nepríjemne prekvapovať
24. Keď máte po písomke zlý pocit, nemusí to nutne znamenať, že výsledok bude katastrofálny
25. A naopak, ak máte po písomke dobrý pocit, je veľmi pravdepodobné, že ste niečo posrali
26. Skupinové práce odmaká takmer vždy jeden človek, od ktorého to potom zvyšní členovia odpíšu

Ako spomínate na svoju strednú vy? Ako prebehli vaše maturity? Chceli by ste si toto obdobie zopakovať alebo ste radi, že už máte za tým? Prípadne ak vás maturita ešte len čaká, máte z nej tiež obavy? Nezabudnite mi to napísať do komentárov :)
.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Heaven Heaven | Web | 10. září 2018 v 18:15 | Reagovat

Souhlasím s tím, že kdo se učil v průběhu, ten to dá alespoň na 4 :) u nás ve třídě to tak platilo, nedala jen 1 holka 1 předmět, ale to jsme tak nějak předpokládali, protože ona se nikdy neučila na nic, pokud ji nehrozilo propadnutí :D
Taky souhlasím s tím, že to není formalitu, je to opravdu první velká zkoušky v životě, je obrovský tlak na nás ze všech stran, není to jako v autoškole, že se mi to nepovede a přijdu příští týden, dokonce ani na vejšce jsem z žádný zkoušky neměla takový strach, protože ani špatný výsledek by neovlivnil moji budoucnost.
Za sebe musím říct, že jsem se svědomitě připravovala od března, protože jsem měla první maturitní zkoušku (z dějepisu) už v dubnu a to písemnou, z čehož jsem měla oprávněně největší strach, ale nakonec jsem měla za  2 :) Nejméně jsem se jako ty bála angličtiny, která u mně dopadla nejlépe. Znám své síly i slabá místa, to jsem během let na gymplu zjistila celkem rychle, takže jsem věděla, co se učit víc a co míň :)
úkoly speciálně z němčiny jsme taky psali pouze o přestávkách, protože v naší skupině zajímala němčina tak 2 holky :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama